Závažnou otázkou je však nežiaduci vstup, napríklad príkaz postúpený z vyššieho systému do nižšieho systému. Príkazy z titulu moci (vláda, rezort, vysoký úradník), vyžadujúce zmenu či ústupok kompetentnej a zodpovedajúcej osoby za výsledky ním riadeného útvaru. Kompetenčné rozpory bývajú časté a môžu sa prejaviť aj v pokusoch o korupciu či presadenie „vyšších“ záujmov. Najčastejšie sú viditeľné v podnikoch, kde požiadavka či príkaz sú smerované priamo na vykonávateľa konkrétnej úlohy a vynechávajú bezprostredne zodpovedného (priameho nadriadeného) pracovníka. Stáva sa to čoraz častejšie, hoci postupne sa vyjasňujú kritériá v príslušných inštitúciách a podnikoch, ktorých nedodržanie môže mať vážne dôsledky. Svoj vplyv na legálnej báze požadujú aj ďalšie zainteresované strany. Predovšetkým zamestnanci sa dožadujú väčšieho podielu na kontrole manažérov. V príslušných dokumentoch predstaviteľov štátu či podnikov nachádzam úsilie zlepšiť ich spravovanie, sprevádzané zvyšovaním úsilia o zavádzanie rôznych auditov najmä v ekonomike podnikania, a to rôznych auditov ako účinného nástroja zvyšovania úrovne správy neziskových organizácií.
K uvedenej predošlej konštatácii musím pridať jednu z najzávažnejších skutočností súčasného sveta. S vysokou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že aj v nastávajúcich desaťročiach bude snaha po konvergencii rozdielnych systémov v spravovaní korporácií pokračovať. Je však rad proti pôsobiacich faktorov, ktorých vývoj a dosah na spoločnosť je takmer nemožné predvídať. Už samotná skutočnosť, že komunikácia tretieho tisícročia je poznamenaná informačnou explóziou, je nesmierne závažná. Spôsob komunikácie sa zmenil radikálne. Nové elektronicko-informačné technológie a nové komunikačné prostriedky sa zdokonaľujú nevídanou akceleráciou. Počítačmi možno integrovať obraz, zvuk, grafické artefakty, simuláciu, animáciu a ďalšie, čím vznikajú multimédiá. Ich aplikáciou sa dosahujú úplne nové formy komunikácie.
Dokonca dnes už môže akékoľvek správy v médiách prezentovať hoci aj na televíznej obrazovke človek vytvorený metódami umelej inteligencie. Zároveň diplomacia je zväčša chápaná ako zahraničnopolitická komunikácia, reagovanie na situáciu vo svete. Ekonomizáciou spoločnosti vzniká ekonomická diplomacia. Medzi diplomaciou, ekonomickou diplomaciou a podnikovou diplomaciou je rozhranie, ktorého rozlíšenie vzhľadom na charakter tejto publikácie, zdá sa, nemá praktický význam, aj keď stojí to za dôvod prinajmenšom porozmýšľať a hoci aj sám seba sa opýtať: Kam to vlastne spejeme?