Aby sme vedeli účinnejšie pomáhať našim nezamestnaným pri hľadaní práce a zamestnávateľom pri zháňaní zamestnancov, potrebujeme mať presnú predstavu o voľných pracovných miestach. Aj preto sme od januára tohto roku dali zamestnávateľom povinnosť nám ich nahlasovať. Po pol roku sme si ich hlásenie vyhodnotili a zistili sme, že voľných pracovných miest máme reálne menej, ako nám firmy oznamujú.
Napríklad, až 26 percent pozícií evidujú úrady práce duplicitne. Je to preto, že veľa zamestnávateľov hľadá zamestnancov aj cez agentúry dočasného zamestnávania. Tie tieto miesta automaticky nahlásia na úrade práce, pričom tak spravia aj zamestnávatelia. Stretávame sa aj s tým, že firma voľnú pozíciu obsadí, no z úradu ju neodhlási, aby ju nemusela v budúcnosti opäť nahlasovať. Evidujeme aj také miesta, ktoré zamestnávatelia nemajú záujem obsadiť našimi nezamestnanými. Buď ide z ich strany iba o strategický ťah, alebo ich nahlásili len preto, aby na ne mohli prijať pracovníkov z tretích krajín. Takýto prístup však odmietam, pretože na úradoch práce máme stále dostatok pracovnej sily, ktorú sme im v prípade potreby pripravení pripraviť presne podľa požiadaviek.
Stále totiž platí, že cudzincami z krajín mimo EÚ chceme obsadzovať naozaj len nedostatkové pozície, na ktoré zamestnávatelia dlhodobo nevedia nájsť na Slovensku vhodných pracovníkov. So sociálnymi partnermi preto budem hľadať riešenie, aby počty nahlásených voľných pracovných miest naozaj vyjadrovali reálny stav. A to z jednoduchého dôvodu, aby sme im na ne mohli ponúkať našich nezamestnaných.
Samozrejme, uvedomujeme si, že nájsť vhodného kandidáta z radov nezamestnaných je čoraz ťažšie a ťažšie. Aj preto úrady práce budú naďalej preplácať nezamestnaným rekvalifikačné kurzy podľa potrieb trhu, ponúkať im rôzne aktivity na zlepšenie ich uplatniteľnosti aj organizovať pre zamestnávateľov výberové konania. Niekoľkokrát sme už posilnili aj motiváciu prijať prácu aj za nižšiu mzdu. Práve tá je v mnohých prípadoch kameňom úrazu a nezamestnaní jednoducho čakajú na ponuku s lepším platom. Niektorým zase komplikuje nástup do práce dochádzanie, pretože nemajú vhodné spoje a zamestnávateľ im odvoz neponúka.
U žien je problémom aj starostlivosť o dieťa alebo chorého príbuzného, čo taktiež sťažuje hľadanie práce. Tu však musia zabrať najmä zamestnávatelia. Tí by mali v prvom rade motivovať ľudí prijať prácu, či už adekvátnou mzdou, rôznymi benefitmi, alebo aj možnosťami pre skĺbenie pracovných povinností s rodičovskými.