Po čase som sa ocitla ako pozorovateľ v internetovej diskusii. Prilákal ma verejný pohľad na aktuálnu pálčivú tému. Opäť mi však pripomenula, ako rôzne sa dá vysvetliť pojem otvorenej debaty. Pravidlá sú jasné – za názory sa kruto bojuje, pretože definujú našu existenciu! Česť výnimkám.
Armáda bojovníkov sa mi zrazu javila ako mravenisko jedincov, ktorí sa vlastne veľmi boja straty vlastnej dôležitosti. Osobná dôležitosť je komodita, na ktorej si ego zakladá asi najviac. Bez nej ego hynie, prepadá sa význam nášho bytia. Dôležitosť naháňame vtedy, keď uveríme ilúzii, že nemáme dostatočnú hodnotu.
Ľudia by nás predsa mali brať vážne, mali by nás rešpektovať. Len čo sa v týchto kategóriách cíti naše ego ohrozené, začne rázne konať. „Niekto spochybnil moju dôležitosť a zatrúbil na mňa?“– okamžitou prezentáciou prostredníka sa opäť trošku uspokojí. Od takýchto drobností prechádzame k potrebe prezentovať sa z vlastnej iniciatívy na verejných platformách, hľadáme akúkoľvek pozornosť, zapájame sa do diskusií, lebo veď „bez nášho dôležitého názoru“ by ostala bezcenná.
Osobná dôležitosť je, ako každé krmivo pre ego, zradná v tom, že jej nikdy nie je dosť. Sme ako deravé vedrá, ktoré do seba lejú hektolitre únavne zozbieranej falošnej dôležitosti, no pocit naplnenia v nás nemôže nikdy ostať natrvalo.
Napríklad moja osobná dôležitosť ostala nedávno dotknutá, keď sa ma ktosi opýtal, prečo ja, podľa jeho paušalizovania „taká rozhľadená a inteligentná“, robím povrchné televízne relácie. Vraj by som už mala robiť len „tie múdre rozhovory“. Nejaký čas mi trvalo, než som prijala, že som deravé vedro, ktoré sa zrazu cíti prázdne.
Skúste si schválne niekedy predstaviť, že by vás nikto nerešpektoval, že by ste boli bez pochvaly a uznania. Najprv sa mi ego pri tejto predstave zrútilo, no po chvíli prišiel vzácny pocit slobody a následné tušenie vlastnej hodnoty, ktorá sa skrýva pod všetkými vonkajšími nálepkami. Vtedy sa človek môže s ozajstnou radosťou hoc aj „detsky jašiť“ pred kamerou.
Dokonca pri písaní týchto blogov občas pochybujem o tom, či si aj ja len neposilňujem nejakú umelú osobnú dôležitosť. Na toto zistenie napokon slúži priestor pre vaše komentáre v „otvorenej debate“ pod textom. Vy môžete pozorovať, či ju využijete ako ten hore spomínaný ventil svojho strachu, že niekto ohrozuje tú vašu dôležitosť, a ja si ju môžem výnimočne prečítať, aby som si overila, ako to vlastne naozaj, ale naozaj v sebe mám vysporiadané. Ďakujem za spoluprácu.