Chaos nad chaos. Aj tak možno vystihnúť uplynulý týždeň v britskej politike. Premiér Boris Johnson počas neho vŕšil porážku nad porážku. Nič zásadné nepresadil. Pravdepodobnosť tvrdého brexitu ku koncu budúceho mesiaca preto v uplynulých siedmich dňoch dramaticky spadla. To zaujíma aj európskych centrálnych bankárov, ktorí tento týždeň urobia prelomové rozhodnutie o tom, ako sa eurozóna popasuje s ekonomickými rizikami, ktorá sa už dlhší čas vŕšia ako Johnsonove porážky. Tvrdý brexit je pritom pre centrálnych bankárov kľúčovým rizikom.
Keď sa britskí poslanci minulý týždeň po prázdninách vracali do svojich lavíc, pravdepodobnosť tohtoročného brexitu bola zhruba 55 percent. Aspoň tak ju agentúra Bloomberg vypočítala na základe stávkových kurzov. Teraz je to už len 37 percent. Presne tretinové šance stávkari dávajú brexitu v budúcom roku (pred týždňom pritom tomuto variantu prisudzovali len pätinovú pravdepodobnosť) a bezmála štvrtinové tomu, že k nemu dôjde až v roku 2022 alebo neskôr. Takisto pravdepodobnosť tvrdého brexitu – vystúpenia Británie z EÚ bez dohody – citeľne klesla a teraz je len 23 percent. Na porovnanie, vlani v druhej polovici septembra prechodne vystúpila až nad 75 percent.
Johnson cez prázdniny dával zreteľne najavo, že chce brexit za každú cenu ku koncu októbra. Ak to nepôjde inak, pokojne aj bez dohody. Jeho taktika hry na tvrďasa, ktorá mala Brusel prinútiť k ústupkom na poslednú chvíľu, teda zatiaľ vôbec neuspela. Stávkari mu to jednoznačne potvrdili. Britský premiér prosto hodlal „zvalcovať“ parlament, silovo presadiť svoje, a potom sa s rozbehnutým valcom vydať na Brusel. Nebol bez šance. Brusel, respektíve zvyšok Európskej únie tvrdým brexitom totiž tiež riskuje veľa, a nie že nie.
Kľúčové nemecké automobilky BMW, Mercedes a Volkswagen z EÚ ročne vyvezú na Britské ostrovy okolo 800-tisíc áut zhruba za 27 miliárd eur. V prípade tvrdého brexitu by zo dňa na deň bolo na tieto autá uvalené desaťpercentné clo v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. K tomu by sa ďalej citeľne prepadla libra. Takže britský spotrebiteľ by so svojou znateľne oslabenou menou mal náhle kupovať napríklad až o desatinu drahšie vozidlá (ak by si o časť cla automobilky znížili marže, síce by tým utlmili prepad dopytu, ale rovnako by sa im nahlodal zisk). Je zrejmé, že by jeho záujem o ne razantne poklesol. Pre nemecké a v Nemecku vyrábajúce automobilky ako Ford a Vauxhall, ktoré na Ostrovy tento rok dohromady exportujú asi milión áut, je pritom Británia historicky akousi „dojnou kravou“. Teda prakticky nenahraditeľným trhom, kde vykazujú nadpriemernú ziskovosť, a to vďaka pomerne vysokým maržiam a silnej libre.
Nie div, že Nemecká priemyselná a obchodná komora dôrazne varuje: od britského odbytu podľa nej v Nemecku závisí 750-tisíc pracovných miest. Netreba dodávať, že Británia je „dojnou kravou“ tiež pre ďalšie krajiny EÚ vrátane Česka. Tamojšie automobilky a subdodávatelia do Spojeného kráľovstva vo veľkom exportujú priamo aj nepriamo, často práve cez Nemecko.
Brexit bez dohody je tak zásadným ekonomickým rizikom aj pre krajiny, ktoré v Únii zotrvávajú. Medzi ekonómami panuje pomerne široká zhoda, že nezvládnuté vystúpenie Británie z EÚ je v súčasnosti druhou najväčšou hrozbou pre hospodárstvo eurozóny, hneď po obchodnej vojne Spojených štátov a Číny a súvisiacom stupňovaní napätia v medzinárodných obchodných vzťahoch. Európska centrálna banka tak pri svojom zasadnutí vo štvrtok bude vývoj okolo brexitu nepochybne brať na zreteľ. Ide o veľa.
Končiaci šéf ECB Mario Draghi sa v týchto dňoch ocitol pod takým tlakom svojich kolegov, aký si za svoju takmer osemročnú kariéru na čele inštitúcie nepamätá. Prevažne šéfovia centrálnych bánk fiškálne zodpovednejších krajín eurozóny, ako sú Nemecko, Holandsko či Estónsko, na neho naliehajú, aby sa nepúšťal do ďalšieho dobrodružstva menom „kvantitatívne uvoľňovanie“. V minulých dňoch sa k nim pridal dokonca francúzsky centrálny bankár číslo jeden, Francois Villeroy de Galhau.
Draghi síce môže presadiť svoje a napriek odporu mnohých svojich kolegov odklepnúť ďalšiu vlnu rozsiahleho nákupu dlhopisov a ďalších cenných papierov, avšak riskuje tým dôveryhodnosť, a dokonca legitimitu konania Európskej centrálnej banky. Postoj Francúzska je pritom kľúčový. Keď Draghi pred štyrmi rokmi spúšťal vtedajšie kvantitatívne uvoľňovanie, Nemecko, Holandsko či Estónsko boli ako teraz proti, avšak podporu Francúzska mal. V Nemecku, Holandsku a vo Francúzsku žije polovica obyvateľov eurozóny a trojlístok súčasne vytvára polovicu jej hrubého domáceho produktu. Draghimu nakoniec nemusí zostať iná možnosť, než svojich oponentov jednoducho prevalcovať – jeho šance, že sa mu to podarí, sú však omnoho väčšie ako Johnsonove.
Avšak Johnsonovo niekoľkoraké fiasko minulého týždňa Draghimu pozíciu neuľahčuje. Ak by britský premiér presadil, čo chcel, a tým zvýšil pravdepodobnosť tvrdého brexitu k 31. októbru, šéf Európskej centrálnej banky mohol získať naozaj silný argument na rýchle spustenie kvantitatívneho uvoľňovania: bezprostrednú hrozbu tvrdého brexitu. Takto však Johnson priťažil sebe a svojím spôsobom práve aj Draghimu.