Javy okolo nás sa hmatateľne a viditeľne menia. Mnohé smerom k neusporiadanosti. Pozorujeme zmenu klímy a zvyšovanie teploty Zeme, plasty prestali byť sluhom, stali sa hrozbou, sú evidentné nekalé spojenia medzi galérkou a politikou, graduje nevraživosť v reálnom, a najmä vo virtuálnom svete. Manipulácia premaľúva okupáciu na pomoc, z normalizátorov sú rešpektované osobnosti. Zdá sa, že v usporiadanom systéme začína prevládať neporiadok.
Tí z nás, ktorí boli na vojne, určite majú v pamäti vetu „chlapi, máte tu bordel ako v tanku!“. Tí, čo neboli, s istotou podobnú vetu počuli od mamy otvárajúcej dvere našej izby. Neporiadok je stav, ktorý zvyčajne nastáva samovoľne, na jeho dosiahnutie netreba žiadnu nadbytočnú energiu. Naopak, dosiahnutie poriadku vyžaduje množstvo námahy a vykonanej práce. Aj preto velitelia či naše mamy komentovali tento stav mierne alebo veľmi zvýšeným hlasom, pretože očakávali, že priložíme ruku k dielu a rozhádzané veci usporiadame do štruktúry/poriadku, ktorý by mal v našich skriniach fungovať.
Geniálny rakúsky fyzik Ludwig Boltzman naformuloval v 19. storočí rovnicu vyjadrujúcu mieru neusporiadanosti molekúl/atómov v uzavretom systéme. Či bol jeho inšpiráciou „bordel“ v izbe či inom uzavretom systéme, netušíme. S istotou však vieme, že jeho rovnica, opisujúca stav neusporiadanosti, je základom štatistickej termodynamiky. Dokonca si svoju rovnicu nechal vytesať na náhrobok, ktorý sa nachádza na cintoríne vo Viedni – odporúčam vidieť. Zjednodušene, miera neusporiadanosti systému bude rásť, pokiaľ bude systém ponechaný sám na seba. Pre jeho usporiadanie potrebujeme zásah a musíme vydať energiu. Vziať do ruky vysávač a povysávať, uložiť rozhádzané veci do skríň.
Znovu – keď nám prekáža neporiadok v izbe, na zemeguli či v spoločnosti, musíme vynaložiť energiu. Nemôžeme povedať, že sa nás to netýka. Nie sme v šťastnej pozícii milovaného syna, ktorému mama izbu uprace, alebo zázračný (najčastejšie samozvaný) spasiteľ usporiada veci v spoločnosti namiesto nás.
Keď niečo chceme, musíme niečo urobiť. Každý z nás. V opačnom prípade dôjde k rastu entropie – a teda stavu vyššej neusporiadanosti. Ľudia to intuitívne vedia odjakživa, Boltzmann nám to geniálne napísal do rovnice. Chaos, zmätok, „bordel ako v tanku“ mnohým vyhovuje, no väčšina zdravých spoločností jednoznačne uprednostní fungujúci systém, usporiadanosť. Diktátorov zdravého rozumu a mravnosti nemáme. Máme jeden, aj keď možno nedokonalý mechanizmus, ako sa rastu neusporiadanosti spoločnosti brániť. Sú to slobodné voľby.