Každý mesiac informujeme o počte nezamestnaných ľudí a o opatreniach, ktorými im pomáhame pri hľadaní práce. Pozrime sa však aj na zamestnanosť, ktorá je tým najlepším ukazovateľom toho, ako sa nám darí pretavovať politiku zamestnanosti do praxe. A tieto čísla hovoria za všetko.
Keď som v roku 2012 prvý raz nastupoval do kresla ministra práce, Štatistický úrad evidoval v kategórii 20 až 64 rokov mieru zamestnanosti 65,2 percenta. Boli to tie najťažšie časy, keď nám nezamestnanosť postupne prekročila až hranicu 16 percent. S tým nemôže byť spokojný žiadny minister, žiadna vláda. Začali sme preto pripravovať rôzne projekty, aby sme zamestnávateľov motivovali aj v pokrízových časoch vytvárať pracovné miesta pre státisíce nezamestnaných.
Motivovať sme však chceli aj ľudí, aby si robotu hľadali a nespoliehali sa len na peniaze od štátu. Poberateľom pomoci v hmotnej núdzi sme dali povinnosť odpracovať si základnú sociálnu dávku. Nie preto, aby sme ich trestali, ale aby sa naučili ráno vstávať, získali pracovné návyky a následne si našli zamestnanie so stabilným príjmom pre seba a svoju rodinu. Mnohí totiž predtým dobrovoľne nepracovali niekoľko rokov alebo pracovali načierno a k tomu dostávali aj dávky. A čo sa stalo? Ľudia jednoducho získali pracovné návyky a následne si našli pravidelné zamestnanie.
Od účinnosti tohto opatrenia, od januára 2014, sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi znížil zo 182 345 na 62 595. To sú desaťtisíce ľudí a rodín, ktoré si polepšili a postavili sa po rokoch na vlastné nohy. A hoci opozícia toto opatrenie považovala od začiatku za protiústavné, ja som bol vždy presvedčený o opaku, čo potvrdil aj Ústavný súd.
Menovať by som takto mohol rôzne ďalšie opatrenia, ktorými stále pomáhame nezamestnaným aj zamestnávateľom, aby sa ich požiadavky stretli a boli spokojné obe strany. Ich výsledkom je výrazný nárast zamestnanosti na 73,25 percenta za prvý polrok tohto roku. V predstihu sa nám tak podarilo splniť aj záväzok v stratégii Európa 2020 zvýšiť zamestnanosť v kategórii 20 až 64 rokov na úroveň 72 percent.
A čo ma teší najviac, je to, že si nenachádzajú prácu len ľudia zo západu krajiny, ale pribúda pracujúcich aj z Košického, Prešovského či Banskobystrického kraja. Navyše, lepšie pracovné podmienky lákajú domov zo zahraničia čoraz viac Slovákov. Toto, samozrejme, nie je len náš výsledok, je to výsledok všetkých, najmä zamestnávateľov, ktorí ľudí zamestnávajú. A za to im patrí veľká vďaka. Najlepšou sociálnou politikou je predsa dať ľuďom prácu.