Byť ekonomickým analytikom nie je príliš vzrušujúce. Ako deti sme skôr snívali o povolaní pilota vrtuľníka, námorníka či detektíva. No toto povolanie má aj svetlé stránky. Nemusíme sledovať preferencie svojej strany, verejnú mienku, ani rebríčky popularity. Vďaka tomu môžem rovno v nadpise pochváliť niečo, pred čím dnes aj najpravicovejší politici z pravicových cudne sklopia oči. Pochválim privatizáciu.
Dnes nielen že prakticky nikto neprichádza s návrhmi na nové kolá privatizácie, ale vláda neustále prichádza s nápadmi, ako posilniť moc politiky (oni to volajú „moc štátu“) v niektorých odvetviach. Od národného leteckého dopravcu až po aktuálne snahy posilniť pozíciu vo VSE. A väčšina ľudí tlieska.
Socializmus v ľuďoch úspešne zasial predstavu, že čo je vo vlastníctve štátu, je vlastne aj ich. To je, samozrejme, úplný nezmysel. Agáta z Dolných Lopatoviec má rovnako nulové majetkové práva v elektrárňach alebo v železnici, bez ohľadu na to, či ich vlastní štát, zahraničná korporácia alebo slovenský oligarcha. Zlá povesť privatizácie bola následne posilnená 90. rokmi, keď horda domácich privatizérov za chvíľu rozobrala väčšinu svojich podnikov do zberu. Táto privatizácia však nepriniesla nový kapitál, ani silných partnerov s trhmi a skúsenosťami. Ani manažment založený na dosahovaní dlhodobého zisku, nie krátkodobých politických cieľov. To sa podarilo až v nasledujúcej vlne privatizácie.
Vymedzený priestor mi tu neumožňuje rozpísať sa o skostnatenosti byrokraticky riadených štátnych podnikov, o politicky dosadenom vedení, o minimálnom význame zákazníka v ich pyramíde moci, chýbajúcom strategickom koncepte, žiadnych partneroch na globálnom trhu, minimálnom kapitáli, minimálnych inováciách, o pravidelnom zachraňovaní zo štátneho rozpočtu... Ostali nám tu však skanzeny ako Slovenská pošta či železnice alebo nemocnice. Ich návštevu môžeme počas čakania v rade či pri úteku z horiaceho vlaku venovať rozjímaniu nad tým, ako by vyzeralo Slovensko bez privatizácie. „Neodchádzali by zisky do zahraničia!“ No, neodchádzali, žiadne by totiž neboli. Slovensko bez privatizácie by bolo chudobnejším štátom s chudobnejšími obyvateľmi.
Nevkladám do budúcej vládnej koalície ohľadne novej privatizácie žiadne nádeje. Tento komentár je tak skôr udržiavaním blikajúceho plamienka myšlienky v spoločnosti. Taký verejný odkaz tým, ktorí potichu premýšľajú o privatizácii Slovenskej pošty, ZSSK, Carga či SPP, ktorí sa neboja súkromného kapitálu v zdravotníctve, alebo snívajú o tom, že raz si prihlásia nové auto cez poisťovňu – nie ste sami!