Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
30.09.2019, 00:00

Koľko sporivosti znesie globálna ekonomika?

Rast dlhov ťahajú rozvíjajúce sa ekonomiky.

Koľko sporivosti znesie globálna ekonomika?
Zdroj: Reuters

Dlhy sú neoddeliteľnou odvrátenou stranou úspor – nedá sa sporiť/požičať bez toho, aby si niekto požičal. Rast dlhov sa dá prirovnať k hádzaniu tehál na poschodí, na ktorom sa podieľa ten, kto tehly chytá (požičiava si), i ten, kto ich hádže (sporí či požičiava). Koľko tehál má globálna ekonomika na poschodí?
Vyspelé krajiny sú, čo sa týka celkového dlhu v pomere k HDP, teraz na úrovni konca osemdesiatych rokov. Celkový rast dlhov odvtedy ťahajú rozvíjajúce sa ekonomiky. Čína, pri ktorej sa teraz právom hovorí o riziku dlhovej bubliny, bola ešte nedávno považovaná za krajinu s veľkou dlhovou kapacitou.


Kto je v globálnom meradle šampiónom v sporení a požičiavaní? Sú to krajiny, ktoré vykazujú najväčšie obchodné prebytky. Teda krajiny, ktoré spotrebujú oveľa menej, než vyrobia a ich príjmy sú vysoko nad spotrebou. A z príjmov požičiavajú zvyšku sveta na spotrebu svojich výrobkov. Tým si tiež priťahujú pracovné miesta.


Tehly hádže najmä Nemecko a vyspelá Ázia. Čína sa sťahuje. Chytajú ich najmä Spojené štáty. Akú úlohu v tom všetkom hrajú centrálne banky? Nemenia nič na tom, že záväzok jedného je pohľadávkou druhého. Svojou politikou môžu „len“ motivovať k väčšiemu či menšiemu nadšeniu pri hádzaní a chytaní dlhových tehál. Nadšenie by, zjednodušene povedané, neprimerane stimulovali či, naopak, brzdili, ak by svoje sadzby dlhodobejšie nastavovali na úrovne značne sa odlišujúce od prirodzených sadzieb. Je to tak? Odpoveď môže byť kladná a namieste bola mnohokrát utiahnutejšia politika. Hovoríme o Fede v USA.
Odhady neutrálnych sadzieb sú však skutočne len odhady. Ak za meradlo príliš uvoľnenej monetárnej politiky považujeme vysokú infláciu, potom politika príliš uvoľnená nebola a nie je, naopak. Na to zase zaznievajú dva hlavné protiargumenty.


Po prvé, inflácia sa vraj preliala na trhy investičných aktív. S tým nesúhlasím. Ide o porovnávanie hrušiek a jabĺk. A o plošnej bubline na trhoch možno hovoriť len ťažko (aj keď napríklad akcie v USA sú podľa mňa skutočne trochu odtrhnuté od fundamentu). Po druhé, je spochybňovaná samotná relevantnosť oficiálnych inflačných čísel, čo je dlhá diskusia.


Ak nemáme robiť dlhy, nemôžeme ani sporiť. Nadlžili a nasporili sme toho v globále dosť. Rovnakou mierou k tomu prispievajú tak krajiny ako USA (dlžníci), ako aj krajiny ako je Nemecko (veritelia). To sú fakty. Centrálne banky nie sú dokonalé, ale podľa mňa v celej veci nehrajú primárnu rolu. A ak je v globálnej ekonomike pretlak (zamýšľaných) úspor, je namieste sa pýtať, koľko táto ekonomika ešte znesie nemeckej a ázijskej sporivosti, teda tlaku na požičiavanie.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.