Slovensko sa zase ocitlo na križovatke. Túžba po vymanení sa z marazmu, do ktorého nás priviedla korupčná koalícia reprezentovaná najmä Smerom-SD, je veľká. Slovensko zaplatilo vysokú cenu - beštiálna smrť dvoch mladých ľudí, ktorí chceli žiť v slušnejšej krajine, je obrovským mementom.
V porovnaní s týmto je teraz malicherné riešiť, kto kedy koho vnútrostranícky kritizoval, či sa niekto verejne zamyslel nad kandidatúrou na predsedu SaS v budúcnosti alebo sa niekto niekoho dotkol. Žiaľ, potvrdilo sa to, čo som predpovedal, že mimoriadny kongres SaS, ktorý bol zvolaný v lete za účelom predčasnej voľby predsedu strany a predĺženia jeho mandátu, situáciu neupokojí.
Z pohľadu voliča sú to však všetko malichernosti. Ľudí zaujíma výsledok. A tým je demokratická vláda, zložená po februárových voľbách zo strán súčasnej parlamentnej aj neparlamentnej opozície.
Predseda SaS má vo svojom komentári v jednom pravdu. SaS má bojovať so Smerom, nie so sebou. To však môžete len s uveriteľnými ľuďmi s integritou a politickou históriou, ktorí sa dokázali postaviť mafii a oligarchom. Nezaradiť na kandidátku SaS Rajtára, Blahovú, mňa a tým aj Kiššovú, je nepochopiteľný politický hazard.
O to je vypuklejší, keď ho dáme do súvislosti s tým, že nás má nahradiť nominant Smeru-SD na funkciu generálneho riaditeľa RTVS s kočnerovským fľakom. Alebo čerstvá europoslankyňa, ktorá hovorí, že sa do parlamentu vráti iba ak dostane viac krúžkov ako v minulých voľbách, čo je pri polovičných preferenciách SaS oproti posledným voľbám nereálne. Nehovoriac o županovi, čo otvorene priznáva, že do NR SR ani nenastúpi. Aký dáva toto zmysel?
Pri všetkej skromnosti som presvedčený, že doterajšia práca našej štvorice – roky tvrdých zápasov v prvej línii vo farbách SaS – predstavuje v súčte minimálne dve percentá unikátnych odborných a protikorupčných hlasov a tie nakoniec môžu chýbať.
Tvrdenia, že by sme po voľbách zo strany a klubu SaS odišli, stoja na vode. Presne zodpovedajú sentencii – kto chce psa biť, palicu si nájde. Za nás hovorí naša minulosť. Prešli sme ťažkými skúškami a SaS sme nikdy nezradili. Boli sme saskármi pri vrcholoch i pádoch strany. Ako v tomto svetle vyznievajú slová predsedu strany, že dá ruku do ohňa za Václava Miku či nejakého youtubera, ktorý ešte včera spolupracoval s Progresívnym Slovenskom? Absurdne.
Bez ohľadu na nejaké spory by nás mala spojiť zodpovednosť. SaS mala pred dvoma rokmi preferencie 18 percent, pred rokom 16 percent a dnes sme na úrovni šiestich. Obávam sa, že ak nepríde na sobotnom kongrese k dohode, strana, ktorú som pred desiatimi rokmi spoluzakladal, skončí mimo parlamentu. Túžba ľudí tak zostane nenaplnená. Potom sa už nikto nikdy nebude pýtať, ktorá časť strany toto zapríčinila. Ostane len pachuť a čierna škvrna v histórii z vydláždenia cesty vláde Fico 4.
V sobotu je kongres, na ktorom o definitívnej podobe kandidátky rozhodnú členovia SaS. Som si istý, že je na nej miesta dosť pre všetkých, chce to len vôľu dohodnúť sa. Pre dosiahnutie dohody spravím maximum. V stávke je Slovensko a mne na ňom záleží.