Európska centrálna banka, ECB, opäť spúšťa program odkupu dlhopisov z trhu, a to v objeme 20 miliárd mesačne. Na porovnanie – na vrchole predchádzajúceho programu odkupu dlhopisov sa v období od apríla 2016 do marca 2017 odkupovalo 80 miliárd mesačne. Po postupnom znižovaní na 60, 30 a 15 miliárd mesačne sa predchádzajúci program ukončil len na začiatku tohto roka. Dlho tak ekonomika bez tohto stimulu nevydržala. Okrem odkupu dlhopisov ECB znížila o 0,1 percentuálneho bodu depozitnú sadzbu na úroveň –0,5 bodu. Depozitná sadzba určuje, ako sa úročia prostriedky, ktoré do centrálnej banky ukladajú komerčné banky. Tie využívajú tento nástroj na krátkodobé ukladanie svojich hotovostných prebytkov. Keďže je táto sadzba od júna 2014 záporná, znamená to, že banky na svojich úložkách v ECB prerábajú. Týmto opatrením chcela ECB motivovať banky, aby čo najviac prostriedkov presunuli do úverov v reálnej ekonomike, za ktoré dostanú kladné úroky.
Na druhej strane sa však hotovosť stala pre banky neželanou záťažou, lebo záporné úrokové sadzby z prebytočnej likvidity nevedia v plnom rozsahu preniesť na vkladateľov. Opätovné zavedenie monetárnych stimulov však ešte viac rozdelilo bankovú radu ECB. Holandský guvernér centrálnej banky oficiálne zapochyboval, či je takýto balík opatrení nutný. Zároveň vyjadril obavy, že tieto opatrenia deformujú ceny aktív na finančných trhoch, ako aj v sektore nehnuteľností. Rozpor medzi severným a južným krídlom sa dostal na pretras aj v závere mesiaca, keď abdikovala na členstvo v rade ECB Nemka Sabine Lautenschläger.
Niekoľko dní po ECB zasadal aj americký Fed, ktorý v súlade s očakávaniami znížil sadzbu o ďalšieho štvrť percenta do pásma 1,75 – 2,0 percenta ročne. Zaujímavejšie ako samotné zníženie boli zverejnené očakávania jednotlivých členov rady. Iba sedem zo 17 členov očakáva ešte ďalšie zníženie o štvrť percenta do konca roka a následne už znižovanie sadzieb neočakáva nik až do roku 2022. Neboli to len centrálne banky, ktoré ovplyvnili vývoj na akciových trhoch. Z ostatných najvýraznejších momentov spomeňme aspoň útok na saudskoarabské ropné polia, vyvolanie impeachmentu v USA či neúspech britského premiéra Johnsona obísť parlament pri brexite. Akciové trhy v prvej polovici mesiaca rástli. V jeho strede dosiahli mesačné maximá a následne do konca mesiaca časť ziskov vymazali. Najvýraznejšie sa darilo japonským akciovým trhom, ktoré vzrástli za mesiac o viac ako päť percent. Nasledovala Európa so ziskami okolo troch percent a Amerika so ziskom pod dve percentá. Indexy merajúce rozvíjajúce sa akciové trhy zaznamenali nárast okolo jedného percenta.
Výnosy z európskych dlhopisov za september vzrástli. Napríklad desaťročné nemecké dlhopisy začínali mesiac s výnosom do splatnosti mínus 0,7 percenta ročne a končili na mínus 0,55 percenta. Kto chce kúpiť nemecký štátny dlhopis s kladným výnosom, má smolu. Aj najdlhší nemecký štátny dlhopis so splatnosťou v roku 2050 sa dnes obchoduje s výnosom tesne pod nulou, a to za mínus 0,05 percenta ročne. Pri slovenských štátnych dlhopisoch sa kladný výnos dá dosiahnuť pri splatnosti v roku 2032. Na kratších splatnostiach sa aj slovenská vláda financuje za záporné výnosy. Zaujímavý mesiac má za sebou cena ropy. V strede mesiaca prudko vzrástla o 15 percent po útoku dronov na saudskoarabské ropné polia, no do konca mesiaca sa vrátila na úrovne zo začiatku mesiaca. Pokračujúci rast na akciových trhoch opäť zvýšil hodnoty dôchodkových jednotiek negarantovaných fondov. Tie si za september pripísali priemerne viac ako 1,5 percenta. Garantované fondy po mesiacoch rastu majú za sebou mierny pokles, a to priemerne okolo pol percenta.