Ceny ropy už pokorili donedávna nepredstaviteľných 130 USD za barel. Išlo o tzv. americkú ľahkú ropu, ktorá je vždy tak trochu drahšia než pre Európu dôležitejšia ropa typu Brent, ale to je už zanedbateľný rozdiel.
Komoditní analytici majú tendencie hľadať za rastom cien ropy obavy z nedostatku čierneho zlata v budúcnosti. Na problém sa dá pozerať aj z iného uhla. Štatistika ukazuje 96-percentnú koreláciu cien ropy a slabosti dolára oproti euru. A čo prispieva k dlhodobo slabému doláru? Okrem iného neslabnúce špekulácie investorov, že ECB bude vraj zvyšovať úrokové sadzby a americký Fed ich vraj bude aj ďalej znižovať. Inými slovami - obavy z politiky ECB tak vlastne pomáhajú zdražovať ropu na svetových trhoch a pohonných látky na pumpách.
Túto domnienku podporuje aj fakt, že najviac zdražujú kontrakty na dodávku ropy v ďalekej budúcnosti. Ceny ropy určené na okamžitý odber rastú neporovnateľne menej. Ešte inak napísané - v pozadí zdražovania energií nie je ich nedostatok, ale špekulácie. Krivka rastu cien má tvar, ktorý presne zrkadlí cenové bubliny, ako ich poznáme z akciových trhov. Kým špekulácie budú pokračovať, bude pokračovať aj rast cien nielen ropy, ale v podstate energií a komodít všeobecne.
Drahú ropu na svetových trhoch už nemôže z hľadiska domácich pohonných látok kompenzovať ani silný kurz koruny k väčšine svetových mien - 41 korún za liter benzínu je teda v celorepublikovom priemere asi neodvratná suma a pravdepodobne bude ešte horšie. Podobná situácia je aj v okolitých krajinách. Každá cenová bublina raz musí spľasnúť. Praskne aj táto a benzín zase na istý čas zlacnie. Kedy? Až sa dolár začne dlhodobo posilňovať.
Markéta Šichtařová, riaditeľka nezávislého analytického domu Next Finance