Priznám sa, že nie som veľký odborník na minimálnu mzdu , ale veľkú časť môjho profesionálneho života sa venujem skupine ľudí, ktorí sú viac zraniteľní, lebo sú sociálne slabší, nemajú vzdelanie, nevedia sa uplatniť, sú zdravotne postihnutí a pod.
Pre nich je minimálna mzda garanciou akého takého minima na dôstojný život. Základný atribútom človeka musí byť predsa dôstojnosť. Z toho dôvodu si dovoľujem riešiť minimálnu mzdu nie z ekonomickej stránky, ale z jej dôsledkov a vtedy je princípom ľudská dôstojnosť.
Samozrejme, že tu musí byť aj vnútorná spravodlivosť a tá je zase mierou ekonomiky. Minimálna mzda je možno menej potrebná v oblastiach s veľkou ponukou pracovných miest, ale myslím si, že náš trh práce je malo flexibilný, aby sa takéto výhody plne prejavili.
Na druhej strane je veľmi potrebná v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, resp. pri ohrozených skupinách, ktoré sa vývoju na trhu práce nemôžu prispôsobiť.
Pri minimálnej mzde mi napadá, že ak je minimálna, či sa očakáva aj činnosť za ňu minimálna? Asi nie, a napriek tomu mnohí pracujúci nie sú dostatočne ohodnotení, nedostávajú financie adekvátne ich výkonu. Dokonca sa mi tu zdá akási nepriama úmera v kontraste s rôznymi „biznismenmi“. Čím menej námahy, tým väčšie zisky, naproti tomu niektorí ich zamestnanci majú viac práce a minimálnu mzdu. Je to (minimálne) normálne? U mňa sa v tejto oblasti bije humanizmus s pragmatizmom . Na otázku minimálnej mzdy sú rôzne názory .
Ponúkam jeden od bývalého kolegu z Univerzity .“ Minimálnu mzdu poberá momentálne cca 4 percentá Slovákov. Otázne je, či je to dostatočný počet na to, aby sme z toho robili politiku, takže je skutočne otázne, koľko z tých ľudí je na minimálnu mzdu skutočne odkázaných a rovnako je otázne, či neexistujú iné mechanizmy, ako ľuďom v takejto situácii pomôcť „. Otázka minimálnej mzdy je teda na prvý pohľad zložitý problém.
Často je to nálepkované ako populistické riešenie zo strany ľavicových vlád, ale pozrime sa na rozsah poberateľov minimálnej mzdy u nás a v iných rozvinutých ekonomikách. Niektorí podnikatelia sa nechcú spravodlivo podeliť o zisk a trh práce bude ešte dlho nedostatočným regulačným aktom. Mzdy, aké sú u nás aj v pomere k životným nákladom, sú veľmi vzdialené situácii v západnej časti EU.
Oháňať sa nízkou alebo nižšou produktivitou práce nie je vždy víťazstvo, pretože produktivita vo veľkých spoločnostiach u nás je celkom slušná. Určite schvaľujem snahu o zvyšovanie minimálnej mzdy štátom vždy – ak je rozumná. Minimálna mzda by mala zabezpečovať minimálne prežitie pracujúcim, aby z nich nebola pracujúca chudoba. Prikláňam sa k názoru, že trhový mechanizmus nevyrieši všetko.
Jasne sme to videli aj na finančnom trhu s nebankovými subjektmi. Niektorých pôžičkových „podvodníkov“ musela z trhu vyhnať regulácia, nie slobodné rozhodnutie spotrebiteľov. Jednoducho je skupina ľudí, ktorá sa okolnosťami aj schopnosťami nedokáže dostatočne presadiť a zaslúži si podporu aj ochranu štátu.
A to isté platí aj pri minimálnej mzde. Politici by nemali štát maximálne redukovať na najnutnejšie minimum, ale o čo najefektívnejšie fungovanie štátu, ktorý ma kopec nezastupiteľných funkcií. A úloha štátu nie je len v ochrane tých, ktorí by mohli podľahnúť a nechať sa oklamať, ale všetkých, ktorí sú slabší, a to nielen fyzicky, ale aj sociálne, vzdelanostne, mentálne . Podľa môjho názoru minimálnu mzdu netreba vnímať iba ako sumu, ktorú dostávajú zamestnanci.
Je dôležitou "čiarou", pod ktorú nesmú ísť zamestnávatelia, odvíjajú sa od nej aj ďalšie podpory, znamená istotu, o ktorú sa zamestnanci môžu oprieť a podobne . Okrem toho negatívnym dopadom nízkych miezd je nízky podiel spotreby na HDP a z toho plynúcim nižším výberom spotrebných daní. Myslím však, že úplne jednoznačné stanovisko neexistuje .