V súčasnom chaose hodnôt a v aktuálnom politickom ohni, v ktorom sa naša krajina nachádza, ma v súčasnosti znepokojuje aj tá skutočnosť , že materializmus bez akceptovania duchovného rozmeru bytia, ktorý každý z nás prežíva osobne, je obmedzujúci a limitujúci.
Nemožno predsa nanútiť všetkým, aby sa zaujímali len o materiálny blahobyt.
Toto sme tu už raz mali a skrachovalo to. Človek je bytím duchovno-telesným, nie iba telesným. Dám len do popredia fakt že hmoty, matérie vo vesmíre je len 0,000 001 percenta takže či už vo fyzike či už v životnej filozofii, venovať sa len matérii je mimoriadne limitujúce.
Túžba po peniazoch, majetku a moci, to znamená vplyve, dokáže zatemniť aj svetlé stránky intelektu. Dnešný systém kapitalizmu ma za cieľ do istej miery aj výrobu oligarchov.
Ak niekto súhlasí s kapitalizmom tak súhlasí aj s tým, že tu máme ľudí extrémne bohatých i naopak. V takomto ponímaní na oligarchii nie je nič zlé, je to dokonca motivujúci cieľ, ktorý kapitalizmus ponúka. Problémom dnešnej formy kapitalizmu je absencia humánnosti. Pretože cieľ nie je humanizmus ale len kapitál.
Preto pomyslene bijem na poplach a upozorňujem že v súčasnej situácii potrebuje civilizácia prejsť do druhej fázy kapitalizmu mám na mysli s ľudskou tvárou. Prečo? Keďže vidíme aké dopady má elita s absolútnou mocou bez ľudského rozmeru.
Preto ďalším krokom pre finančnú elitu musí byť úloha pridať ľudský rozmer. Vtedy tu budeme mať skupinu finančne silných schopných ľudí, ktorí pridaním ľudského rozmeru začnú riešiť veci inak ako končiaci starý kapitalizmus, bez perspektívy v dnešnej dobe. Zoberme si také zdravotníctvo.
Zreformovať ho bude ťažká práca. Keby sme nežili v systéme, kde istá časť mocenskej elity má eminentný záujem na podnikaní so zdravím, tak by som videl svetlo na konci tunela.
Pripomína mi to ale situáciu, keď by sa hĺbkový potápač pred ponorom chcel viac a stále viac nadýchnuť a potom sa ešte trocha nadýchnuť, až by mu nakoniec praskli pľúca, lebo by nevedel pri honbe za rekordom odhadnúť tú pravú mieru nádychu (zisku). Preto po každom nádychu nasleduje výdych (recesia) a len pár najbohatších dokáže bohatnúť aj v priebehu recesie.
Na úkor koho? Podľa môjho názoru by sme sa mali dopracovať k najvyššej fáze, kde na vrchole bude stáť človek . Tam budú elitou ľudia s najvyvinutejším vedomím.
Ti budú vedieť pracovať zmysluplne individuálne i pre celok súčasne . Jediný spôsob ako môžu ľudia povstať zo súčasného stavu vedie cez vedomie.
Preto je žiadúce pohybovať sa na špici svetových teoretických i praktických vedomostí v tomto sektore. Ak sa môže zvrhnúť vedomie jednotlivca, môže sa zvrhnúť aj vedomie spoločenstva, národa i jednotlivej civilizácie. To môže uvrhnúť spoločnosť do hodnotového chaosu, za ktorým nás čaká s úškrnom sklamanie, beznádej a prázdnota.
Prikláňam sa k názoru , že sa oligarchia tak skoro nepresadí ako politicky systém. Skôr zažijeme respektíve zažívame oligarchizovanú demokraciu, prípadne demokraciu navigovanú oligarchami rôzneho odtieňa spoločensko-ideologického zafarbenia.
Niektorí oligarchovia, ich nasledovníci, obdivovatelia a bilbordoví krásavci, by mohli mať väčší záujem o občanov ako len voličov. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že je normálne a prirodzené chcieť byť bohatý a úspešný.
Cesta k úspechu a bohatstvu je však dlhá a tŕnistá. Výchovou a osobným prístupom, vzorom, však musíme ukázať cestu poctivosti, spravodlivosti, pracovitosti, ktorou je šanca stať sa možno aj oligarchom v pravom zmysle slova. Z toho dôvodu by som aj oligarchov rozdelil na takých, ktorí sú pre fungovanie štátu prospešní a takých, ktorí štát iba okrádajú.