Isto poznáte ten pocit, keď ste svedkom udalosti, z ktorej je vám „nanič“. Je to pocit, keď je vám z konania niekoho iného alebo vývoja konkrétnej situácie trápne, možno nepríjemne, ba nevoľno. Radšej by ste svedkom tej situácie neboli.
Keď sa snažím zorientovať v dianí na Slovensku, je mi nanič. Mám silný pocit neurčitosti. Tá neurčitosť vyplýva z rozporu medzi oficiálnym európskym smerovaním Slovenska a každodennou realitou. Pozorujeme, čítame, vidíme neuveriteľné množstvo šialených vecí. Súdnictvo, prokuratúra, oligarchizácia politiky, jej provýchodné smerovanie, boje v zdravotníctve či o zdravotníctvo.
Je zaujímavé, že aj fyzika má princípy, keď sa neviete zorientovať, neviete s rovnakou presnosťou určiť polohu objektu či jeho hybnosť (zjednodušene rýchlosť). Je to Heisenbergov princíp neurčitosti. Ten hovorí, že v kvantovom mikrosvete nie sme schopní presne určiť rýchlosť častice a zároveň jej polohu.
Napríklad lokalizovať a zároveň určiť rýchlosť elektrónu v atóme je problém. V makrosvete Heisenbergov princíp neurčitosti neregistrujeme, pretože rozmery objektov, ktoré chceme lokalizovať a zároveň zmerať ich rýchlosť, sú veľké. Policajt s radarom v ruke vie presne, ako rýchlo ste išli a kde ste prekročili povolenú rýchlosť. Dostanete pokutu za prekročenie povolenej rýchlosti na presne určenom mieste. Heisenbergov princíp neurčitosti vám nepomôže.
Tak nejako je to aj so Slovenskom. Keď sa naň pozrieme v makrosvete, povedzme zo svetovej či z európskej perspektívy, je to skvelá krajina s deklarovaným proeurópskym smerovaním, zatiaľ zdravou ekonomikou a rastúcim HDP a možno aj smerovaním do jej jadra. Z tohto pohľadu vieme Slovensku celkom presne určiť miesto/polohu v rebríčku krajín EÚ a aj rýchlosť tohto približovania. Čím však ideme na nižšiu, lokálnu úroveň, vnárame sa do nášho mikrosveta. V ňom miesto Slovenska v Európe už také jasné nie je a vízia štandardného európskeho smerovania nadobúda čoraz nejasnejšie kontúry. Sme dezorientovaní. Najmä ak vidíme všetky detaily. Súdnictvo, prokuratúra, oligarchizácia politiky, jej provýchodné smerovanie, boje v zdravotníctve či o zdravotníctvo. Čistý Heisenbergov princíp neurčitosti.
Najmä v období výročia Novembra vnímam našu dezorientáciu ešte výraznejšie. Ten detailný pohľad sa príkro odlišuje od nádejí mnohých z nás s kľúčmi v ruke spred tridsiatich rokov. V tom čase sme na námestiach chceli to, čo vidíme v makrosvete – Slovensko ako úspešný príbeh krajiny v Európe. Jednotlivci a rodiny však musia žiť v mikrosvete. A z nášho mikrosveta je mi „nanič“.