Presne pred 30 rokmi som ako študent a aktívny účastník Nežnej revolúcie protestoval proti bezpráviu a veril v nastolenie právneho štátu. Rešpektujúc fakty sa mi o to ťažšie reaguje na populistické útoky na banky, zas a znova stavané do pozície triedneho nepriateľa. Sme svedkami ignorancie práva, faktov a znevažovania základných princípov fungovania sektora a jeho povinnosti generovať zisk.
Banková daň je nielen hazardom s ekonomickou stabilitou krajiny a finančného sektora. Je to morálny hazard. Politici týmto spôsobom ukazujú, že ak nedokážete dodržať vlastné záväzky, stačí ukázať prstom na niekoho, kto to za vás „utiahne“. Pred pár týždňami to bol tabakový priemysel a vyššia spotrebná daň na cigarety, ktorá mala do rozpočtu priniesť sto miliónov eur navyše. Nakoniec sa tak nestalo, s argumentom, že zdraženie cigariet pre občanov je neprípustné. Zvýšenie a predĺženie odvodu má ročne priniesť do rozpočtu 130 miliónov eur navyše.
Neexistuje pritom žiadny obhájiteľný dôvod, aby banky platili bankový odvod aj po roku 2020. Politici operujú nadmernou ziskovosťou sektora. V EÚ má osem krajín vyššiu ziskovosť ako u nás. Rentabilita vlastného kapitálu nášho sektora je pod priemerom V4 a v septembri 2019 klesla na osem percent. ECB pritom správne požaduje aspoň 10 percent vzhľadom na rizikové odvetvie.
Zisk celého bankového sektora sa u nás môže pohybovať medzi 550 až 650 miliónmi eur. Na ilustráciu, je to bežný zisk ktorejkoľvek z trojice najväčších bánk v Česku. Po zdvojnásobení odvodu by sa úroveň efektívneho zdanenia sektora dostala nad 60 percent. Kto z vás by išiel podnikať do rizikového odvetvia s takýmto zaťažením?
Bankový odvod je už teraz radikálne najvyšší v celej eurozóne. Pri jeho zdvojnásobení strácajú akékoľvek porovnania zmysel. Pritom napríklad v Nemecku alebo vo Francúzsku už bankový odvod neexistuje. Stal sa súčasťou európskeho mechanizmu, do ktorého, mimochodom, slovenské banky taktiež platia na ten istý účel ako „doma“ – na potenciálne riešenie krízových situácií. Sme tu teda svedkami absolútneho ignorantstva práva a faktov.
Skutočnosť, že môže dochádzať k selektívnemu zaťažovaniu sektora len preto, že vláda nedokázala udržať svoje záväzky a hospodáriť zodpovedne, je obrovský precedens a kvitovanie nezodpovedného prístupu. Navyše fakt, že sa majú pravidlá zmeniť v skrátenom legislatívnom konaní bez možnosti, aby sa zainteresované subjekty k tomu mohli vyjadriť, sa nedá nazvať inak ako aroganciou moci. Dnes sú to banky, a kto z vás bude ďalší?