Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
22.11.2019, 09:00

Rozpočet 2020: Starwars alebo „len" paralelné reality?

Ako mohlo byť zahrnuté do prognózy zvýšenie bankového odvodu, keď ho ešte neschválil parlament?

Rozpočet 2020: Starwars alebo „len" paralelné reality?
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Blíži sa schôdza NR SR, kde budeme schvaľovať zákon roka – štátny rozpočet 2020. Návrh rozpočtu doručený do parlamentu nie je vyrovnaný, ako vláda sľubovala. Má naplánovaný deficit 0,49% HDP. Teda verejné financie by mali byť v mínuse približne 490 mil. eur. Na tejto vete nie je najhoršia výška deficitu, ale to ako veľmi je nepravdivá.

Najhoršia je vždy neúcta k pravde. Práve v období, keď si pripomíname 30. výročie Nežnej revolúcie, keď všetkými námestiami znelo – vravieť pravdu len. Na Ministerstve financií SR sa však rozhodli klamať, a to klamať vo veľkom. Vláde neverí žiadna z relevantných inštitúcií posudzujúcich predložený návrh rozpočtu. Európska komisia (EK) odhaduje rozpočtový deficit na 1,2 mld. eur.

Odhad národnej banky Slovenska (NBS), ktorú vedie ministrov predchodca a stranícky kolega Peter Kažimír, je 1,5 mld. eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojom hodnotení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020-2022, uvádza deficit až 1,8 mld eur – takmer 4x viac, ako je vládny návrh rozpočtu! Takéto obrovské rozdiely sú vysvetliteľné jedine tak, že sa vláda snaží skryť pred poslancami i pred verejnosťou skutočný rozsah problémov. Zatvárať oči pred realitou je najhoršie možné riešenie a vyslovene škodí našej ekonomike a celej krajine.

Minister financií vníma asi iný, paralelný svet. Ešte sa dá chápať reakcia na vyjadrenia z našej tlačovej konferencie, že „poslanec Viskupič vychádzal z otvorených zdrojov a nevie, čo všetko medzitým ministerstvo urobilo.“ Skutočne nevidím ministrovi priamo do rozpočtovej kuchyne. Ale pri vyjadreniach ministra financií typu:

„Európska komisia v jesennej prognóze nezohľadnila opatrenia, ktoré ide urobiť Ministerstvo financií. Napríklad v nej nie sú zahrnuté príjmy zo zdvojnásobeného bankového odvodu.“, už treba spozornieť. Ako mohlo byť zahrnuté do prognózy zvýšenie bankového odvodu, keď ho ešte neschválil parlament? Navyše sa bavíme o vyslovene nesystémovom a vyslovene škodlivom opatrení, o ktorom budú v parlamente ostré diskusie. Dve zablokované mimoriadne schôdze Výboru NRSR pre financie a rozpočet, tiež čo to vypovedajú. Mimoriadne tichý a nekomentovaný odchod štátneho tajomníka zodpovedného za prípravu rozpočtu, nie je štandardné riešenie a vyvoláva otázky.

Z úst vlády znie, že tohtoročný rozpočet skončí s deficitom 0,68 percenta HDP. Plán však bol vyrovnaný rozpočet. Nasledujú optimistické vyjadrenia, že rozpočet 2020 teda prinesie zlepšenie na úroveň -0,49 percenta HDP a rozpočtový cieľ pre 2021 a 2022 je vyrovnané rozpočtové hospodárenie. Návrh rozpočtu predpokladá znižovanie dlhu z úrovne 49,4 percenta HDP v roku 2018 na úroveň 46,7 percenta HDP v roku 2022. Tieto čísla nie je možné komentovať inak ako jasné zavádzanie alebo jednoducho predvolebné hausnumerá.

Aká je realita? Začítajme sa do hodnotenia predloženého stanoviska RRZ:
• Ak nebudú prijaté do konca roka dodatočné opatrenia, deficit môže v roku 2019 dosiahnuť 1,27 percenta HDP. Odlišný vývoj v roku 2019 v porovnaní s predpokladmi vlády bude negatívne vplývať aj na vývoj rozpočtu v roku 2020.
• Ak sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka 2019, deficit môže v roku 2020 dosiahnuť 1,8 percenta HDP a následne sa zvýšiť na 2,0%HDP v roku 2021 a 2,5 percenta HDP v roku 2022.
• Štrukturálny deficit by sa z úrovne 1,6% HDP v roku 2018 postupne zhoršil na 2,1 percenta HDP v roku 2022.
• Dlh môže v rokoch 2019 a 2020 dosiahnuť úroveň 48,2 percenta HDP, čím by zostal v prvom sankčnom pásme. Bez dodatočných opatrení bude viesť prehlbujúci sa deficit k nárastu dlhu o 6,1 mld. eur k úrovni 50,4 percenta HDP na konci roku 2022, čím sa ocitne v treťom sankčnom pásme ústavného limitu na dlh.
• Vládou schválený rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi o vývoji príjmov a výdavkov verejných financií. Rozpočet už v čase jeho schvaľovania opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu.
• Napriek ekonomickému spomaleniu sa ekonomika v roku 2020 bude pohybovať na úrovni svojho potenciálu a v rokoch 2021 a 2022 mierne nad jeho úrovňou. Z pohľadu ekonomického vývoja ide teda o štandardné ekonomické časy, ktoré výrazne neovplyvňujú hospodárenie rozpočtu. Z očakávaného zhoršovania deficitu za týchto ekonomických podmienok vyplýva, že štruktúra príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy nie je optimálne nastavená z pohľadu udržateľného vývoja verejných financií.

Takto by sa dalo pokračovať, hodnotenie RRZ na cca 10 stranách nastavuje zrkadlo vládnej koalícii a jej ekonomickému počínaniu. Je to smutné čítanie. Hlavne v tom, ako jasne je vidieť dlhodobá prevaha sily a arogancie politiky nad odbornosťou a zodpovedným prístupom. Malo by byť aj povinným čítaním - pre nás všetkých politikov. Hlavne pre vládnu koalíciu - ekonomické a rozpočtové rozhodnutia ovplyvňujú celú našu krajinu a všetkých občanov na roky dopredu.

Vládna koalícia prejedla dobré roky, rozvrátila stabilitu dôchodkového systému a nedokázala vygenerovať žiadne rezervy na horšie časy. Vyrovnaný rozpočet stále odkladala na neskôr. Pričom reálne od roku 2014 sme mohli mať deficit nižší ako 1% HDP a od 2017 sme mohli mať prebytkové rozpočty.

Dokonca aj Grécko posledné tri roky hospodári výrazne lepšie ako Slovensko. My však namiesto troch pozitívnych rokov, máme návrh rozpočtu 2020, ktorého aktuálne riziká identifikované RRZ dosahujú vôbec najvyššiu úroveň od začiatku hodnotení návrhov rozpočtu.

• Riziká v nedaňových príjmoch po kompenzácii s pozitívnymi vplyvmi dosahujú 73 mil. eur. Vyplývajú najmä z opakovane nadhodnotených príjmov z emisných povoleniek a očakávaných vyšších príjmov z dividend.
• Podhodnotené sú výdavky štátneho rozpočtu najmä na vlastné investície a financovanie investícií na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc a diaľnic v sume cca 443 mil. eur.
• Riziko hospodárenia samospráv dosahuje 215 mil. eur.
• V bežných výdavkoch existujú riziká najmä v sociálnych dávkach na nemocenské a dávku v nezamestnanosti cca 246 mil. eur.
• Zdravotníctvo 138 mil. eur.

Že vláda Roberta Fica nevie hospodáriť v zlých časoch sme mali možnosť vidieť v krízových rokoch 2010 -2011. Predložený návrh rozpočtu 2020 finálne dokazuje, že sociálni demokrati nevedia hospodáriť ani v dobrých časoch.

Autor je poslanec za SaS a člen hospodárskeho výboru NR SR.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.