Aj napriek niekoľkoročnému rastu ekonomiky je viac ako rok bez práce vyše 50 tisíc ľudí. Ak by ste týchto ľudí rozmiestnili na mape, zistili by ste, že sa vyskytujú najmä v chudobných okresoch. Inými slovami, čím nižšia priemerná mzda, tým viac dlhodobo nezamestnaných.
Druhá skutočnosť je práceschopnosť dlhodobo nezamestnaných. Po viac ako roku bez riadneho režimu (ráno vstať a ísť do roboty) stratili pracovné návyky, pracovnú disciplínu a pracovné zručnosti.
Je tu však aj obrovská bariéra, ktorú postavil Robert Fico a to je jeho neustále naháňanie sa za masívnym zvyšovaním minimálnej mzdy. Čoskoro, od januára budeme mať minimálnu mzdu 580 eur mesačne. Pre Bratislavu žiaden problém, ale čo taký okres Veľký Krtíš, kde je priemerná mzda (pozor, nie minimálna) sotva o 150 eur vyššia?
Náklady práce, teda to, čo musí dotyčný zamestnanec vyprodukovať, sú však omnoho vyššie. K hrubej mesačnej mzde vo výške 580 eur je nutné prirátať:
- Odvody zamestnávateľa vo výške 35,2% z hrubej mzdy
- 20 dní alebo väčšinou 25 dní dovolenky
- Max. 2 x 7 pracovných dní na sprevádzanie k lekárovi (takzvané paragrafy)
- Prvých 10 pracovných dní každej práceneschopnosti
- Koncesionárske poplatky, ktoré sa platia podľa počtu zamestnancov
- Stravné lístky (podiel zamestnávateľa je 2,81 eur za pracovný deň)
- Rekreačné poukazy Andreja Danka, ročne 275 Eur na zamestnanca
- Pracovná zdravotná služba
- Mzdové účtovníctvo
- Rôzne povinné školenia
Celkové skutočné náklady na jedného zamestnanca s minimálnou mzdou sú tak na úrovni 1 200 eur a je viac-menej vylúčené, že človek bez vzdelania a pracovných návykov (lebo takých je veľká väčšina dlhodobo nezamestnaných) túto sumu za jeden mesiac vyprodukuje. Preto sa vôbec nečudujme, že máme dlhodobo nezamestnaných práve tam, kde sú nízke mzdy.
Aké je riešenie?
Po prvé, naviažeme minimálnu mzdu na priemernú mzdu v okrese a nie v celej krajine. To znamená, že v Bratislave minimálna mzda stúpne a naopak, vo Veľkom Krtíši a podobných okresoch klesne. Je predsa omnoho rozumnejšie, ak niekto pracuje za menej ako 580 eur v hrubom, ako keď nepracuje vôbec.
Po druhé, vytvoríme súbeh nízkej mzdy a sociálnej dávky. To znamená, nebudeme platiť sociálne dávky ako náhradu mzdy, teda tým, ktorí nepracujú, ale budeme sociálne dávky platiť ako prídavok k (nízkej) mzde, teda tým, ktorí pracujú. Je predsa omnoho rozumnejšie držať ľudí v pracovnom pomere, ako im platiť za to, že nepracujú.
Ak bude strana Sloboda a Solidarita súčasť vlády, budeme sa presne o tieto dve riešenia snažiť.