„Nebáť sa odlíšiť od ostatných“, píše český politik zo snemu svojej strany. Tridsať rokov po revolúcii sledujem, čím sa líšia hospodárske programy strán s praktickým záverom – hlavne nekritizuj, nediskutuj, usmievaj sa a mysli si svoje. Tak ako priemerný slovenský volič, aspoň si nikoho nepohnevám.
Doba sa mení, miznú ľadovce a blázni sa počasie, prichádza veľká migrácia, máme menej detí, ale vidíme aj fascinujúci vývoj technológií a predlžovanie ľudského veku. V mnohých štátoch sa mení aj spoločenská zmluva o prijateľnom príjmovom rozdelení, vracia sa téma znárodňovania a väčšej úlohy štátu.
Mnohí voliči prestávajú chápať, prečo by príslušník strednej triedy mal podporovať pár bohatých len za nádej, že jedného dňa bude medzi nich patriť. Potrebu podpory kapitálotvornej vrstvy, slovami nášho bývalého predsedu vlády.
Zatiaľ u nás mnohí cítia nedôveru a sklamanie z toho, že žijú v unesenom štáte, že štát tu nie je pre nich, ale len pre pár obchodníkov. Že ekonomika postavená na vybavovaní nebude fungovať. Iní prežívajú hrdosť z toho, že sme sa za 30 rokov dokázali postaviť na vlastné nohy.
Ako sa aktuálne témy odrážajú v programoch strán? Mnohorako. Niekto tvrdí, že je lepšie žiadny program nemať, lebo nikto pri zmysloch by ho aj tak nečítal a voliči sa riadia podľa hesiel a reklamy. Iní píšu traktáty, ktoré asi naozaj nikto pri zmysloch čítať nebude.
Niekto sa vracia dvadsať rokov do minulosti k národným pravicovým povestiam, keď stačilo hýbať sadzbami daní, schvaľovať reformy, držať kasu a sledovať výšku verejného dlhu. Volič vraj bol šťastný, že sme svetovo originálni, riešime grandiózne fundamenty a nie je zadlžený. Niekto chce sľuby o rozdávaní v štýle opitého otecka v deň výplaty.
Možno práve oddelenie vysokej politiky od našich dennodenných životov je dôvodom, prečo od politikov nedostávame a ani nečakáme skladanie účtov. A prečo nemajú šancu naučiť sa remeslo a volajú starostov.
Ono držať kasu nestačí, treba investovať a manažovať aj štát, ako nás presviedčajú vyspelé ekonomiky. Áno, je to daň za ignorovanie regionálnej politiky ako národnej priemyselnej politiky. Po 30 rokoch máme elitu na deficit a dlh, ale nie na ekonomiku.
Kde bude Slovensko o 10 rokov? Budeme technologickou veľmocou alebo sa uvidí, lebo sa nedá? Určite budeme mať pomerne nízky dlh a deficit, ale Nemci tvrdia, že to nestačí, že treba múdro investovať. Dobre, hlavne si nikoho nepohnevať: strany majú výborné programy, bez kontroverzií, po starom, na hodnotách.