Súhlasím s expertmi Ľudovítom Ódorom a Pavlom Povalom, výnosy v druhom i treťom pilieri za posledné roky nie sú také, aké mohli byť. Kto za to môže?
Začnem u seba. Môžem za to ja. Málo píšem o dôchodkoch, málo ľuďom vysvetľujem, aký je rozdiel medzi dôchodkovými piliermi a fondmi, málo tlačím ako opozičný poslanec na vládu, aby urobila potrebné zmeny.
Poďme ďalej. Môžu za to správcovia dôchodkových fondov. Nerobia vysvetľovaciu kampaň v médiách, nehovoria ľuďom, aký je rozdiel medzi fondmi, nelobujú vo vláde, aby urobila potrebné zmeny. A najmä fondy pod ich vedením majú slabšie zhodnotenie, ako by mohli mať.
Môžu za to vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Zvýšili poplatky (na prospech správcov a neprospech sporiteľov), nerobia vysvetľujúcu kampaň v médiách – a keď ju robili, bola to antireklama dôchodkovému sporeniu –, netlačia na správcov, aby dosahovali vyššie výnosy (napríklad hrozbou vytvorenia štátnej DSS), nerobia potrebné legislatívne zmeny. A ak ich robia, výsledkom je deštrukcia dôchodkového systému. Viď opakované otváranie druhého piliera, nezmyselný presun sporiteľov zo ziskovejších fondov do garantovaných fondov, zníženie príspevkov do druhého piliera, zastropovanie dôchodkového veku a najnovšie likvidácia zásluhovosti v prvom pilieri masívnym rozšírením nároku na minimálne dôchodky. Ľudia prestávajú dôverovať dôchodkovému systému.
Čo treba urobiť?
Nová vláda by mala urobiť niekoľko opatrení. V prvom rade objektívne informovať občanov. Trpezlivo vysvetľovať, pre koho a prečo je dobré mať viacpilierový dôchodkový systém. Informovať ľudí o rozdieloch medzi piliermi, dôchodkovými fondmi, o ich nárokoch. Autoritou vlády nielen ľuďom vysvetliť rozdiely, ale odporúčať, v ktorých pilieroch a fondoch by mali ľudia byť. Podporovať pritom účasť sporiteľov v indexových fondoch. Hlavné slovo pritom musia mať renomovaní odborníci. Samotné legislatívne zmeny by mala vláda robiť pomaly, uvážlivo a s čo najväčšou politickou a celospoločenskou podporou. Ideálne ústavnou väčšinou. Dôchodkový systém potrebuje stabilitu a návrat dôvery.
Je tu priestor na zníženie poplatkov v druhom i treťom pilieri. Poplatky sa majú nastaviť tak, aby boli správcovia motivovaní na zhodnocovanie majetku sporiteľov. Treba zvýšiť konkurenciu – zvážiť zavedenie štátnej DSS a najmä štátnej alternatívy vyplácania anuít, rozšíriť paletu možností investovania v súlade s aktuálnymi trendmi. A podporiť daňovými úľavami sporenie a investovanie na dôchodok.