Som si vedomý toho, že v dnešnej dobe, 30 rokov po nežnej revolúcie , ktorú charakterizuje absencia morálky a dobra, víťazstvo populizmu nad pragmatizmom je až nemysliteľné čo i len vyťahovať pojmy ako sú spravodlivosť, ľudskosť, či mierumilovnosť, nie ešte to apelovať na napĺňanie ich obsahu. V takej super dobe a systéme žijeme.
Totiž, pokiaľ budú tieto pojmy len heslami rozvášnených davov bez úprimného záujmu na ich naplnenie, niektorí oligarchovia a niekedy nekompetentná časť moci môžu v kľude napĺňať svoje záujmy a môže mať kľudný spánok. Mnohí politici od nepamäti zneužívali pojmy vyjadrujúce určite hodnotové orientácie a pritom ich v skutočnosti vôbec nevyznávali.
Preto vždy apelujem na dôležitý moment, ktorým je otázka vedomia. Tie najdôležitejšie a najhodnotnejšie cennosti sa nachádzajú práve v ňom. Najprv zdravý človek, až potom zdravý politik, fyzik, chemik .
Kam smeruje naša životná dráha po 30 rokoch od nežnej revolúcie? Zatiaľ mi to vychádza tak, že smerujeme k primitívnejšej subkultúre v hysterickej a paranoidnej dobe. Svedčia o tom občasné divadelné scenáre, predstavenia, show rôznych politikov, tlačovky stojacich svoriek politikov, ktorí ohlasujú stále nové a nové "novinky", hoci neoverené, ale hovoria to ako svätú pravdu a tak sú rozhorčení, div že sa nerozplačú rovno pred kamerami.
Som už pravdupovediac z toho všetkého otrávený a myslím, že smerujem k tomu, aby som si žil svoj vlastný život v pokoji plne si vedomý toho, čo je dôležité pre spásu mojej ego- duše. Potom si zase uvedomím, že to nie je dobré riešenie, pretože si vnímam realitu okolo seba, vnímam, že stále existuje dostatočné množstvo ľudí, pre ktorých má zmysel bojovať .
Sociálne búrky v spoločnosti problémy podľa môjho názoru vždy nevyriešia. Predstava, že slušní sú práve a len tí, ktorí boli na námestiach, ku všetkej úcte je sporné. Slušnosť je vlastnosť osobná, nie verejná, individuálna, nie davová.
Slušnými nás neurobia transparenty, heslá na rôznych fotografiách. Slušnými nás môže urobiť spôsob, akým komunikujeme aj s tými, s ktorými nesúhlasíme, ako o nich zmýšľame. Takže ako z toho von? Odpoveď je ťažká. Nie ani tak vo vypovedaní ale v jej realizácii.
Kompetencie, kontrolu a právomoci môžeme ľuďom zmeniť, ale ľudí, ich väzby a priateľstvá nezmeníme ani zákonom. A nezmení to ani tá čistá voda, ktorú prilejeme do tohto toxického nápoja doby.
Čo teda najviac potrebuje Slovensko ? Už som viac krát spomínal HODNOTOVÚ OBRODU DOBRA. K tomu samozrejme potrebujeme aj múdrych voličov , kultúrnych, mravných, dobrosrdečných ľudí. Inak bude Slovensko iba geografickým názvom. Aj preto sa musíme snažiť rozvinúť množstvo apelov, apelujúcich do mienku ovplyvňujúcej množiny, potom je šanca na zmenu.
Pokiaľ mediálny priestor bude v rukách tých oligarchov, ktorí nemajú záujem manifestovať kreativitu a múdrosť , nebude mať kto šíriť povedomie o hodnotách.
Internetový priestor je relatívne nezávislý, nie vždy objektívny, má síce obrovský dosah ale, nemá jasne definované hranice množiny dobra, reálne všeobecne dobrých hodnôt.
Liberalizovaná kultúra, vzdelávanie, veda, podnikanie nie vždy zjednocujú ľudstvo v tvorbe a obrane hodnôt dobra. Naopak, občas rozbíjajú takéto úsilie v mene práva na osobný prospech.
Takže, keď občianska spoločnosť nemá jasne definovaný obraz hodnôt dobra, nevie dobro brániť, hájiť, budovať. Hodnoty dobra treba preto spoločensky definovať, uzákoniť a vybočenie významne represívne postihovať. Na tento účel kedysi bolo ustanovené Desatoro. Nie je v ňom obsiahnuté nič, čo by dejinne stratilo kredit, uplatnenie, aktuálnosť.
Chýba mu však represívna zložka, tým sa stalo nezáväzné . Čím viac sa kvalitného a hodnotového obsahu dostane na internet, o to väčšia nádej, že sa ľudia, čitatelia vrátia k zdravému rozumu .