Poslanci parlamentu tento týždeň schválili štátny rozpočet na rok 2020. Nenasledovali ohňostroje ani demonštrácie. Rozpočet bol schválený v rekordne krátkom čase. Je to v dôsledku predvolebného obdobia? Opozícia si myslí, že realita bude aj tak iná, a koalícia je spokojná, lebo sa podarilo doplniť všetky riadky tak, aby bol výsledok akceptovateľný. Ako sa hovorí novou slovenčinou: „win-win“.
Treba povedať, že nový rozpočet nevyniká z filozofie doterajších rozpočtov. Chce zanechať dojem, že Slovensko je na dobrej ceste k ďalšiemu ekonomickému rozmachu. Zároveň nám odkazuje, že aj doteraz sme boli dobrí, a takto to bude aj v budúcom roku.
Skutočnosť je však trochu iná. Roky boli zanedbávaní tí, ktorí prispievajú do štátneho rozpočtu, a výdavky štátu sa zvyšovali bez koncepcie a kontroly. Sme v situácii, ktorá sa volá „šach“ štátneho rozpočtu. Nevieme zvyšovať príjmy štandardným rastom ekonomiky a nevieme zastaviť výdavky bez politického rizika pre vládnucich. Vznikla situácia, keď nedokážeme odolať míňaniu, hoci už na to nemáme. Ako manželka, ktorá si kupuje tašku na rýchlu pôžičku.
Zvýšenie bankového odvodu, ktorý aj tak zaplatíme my občania priemerne 20 eurami, je iba príznakom bezradnosti. Budúcoročný rozpočet nepočíta so žiadnou reformou vo verejných výdavkoch. Ak sa naplní duch rozpočtu, tak o rok na tom budeme ešte horšie, aj keby sa ekonomika nespomalila. Rôznymi opatreniami sme zvýšili výdavky tých, ktorí sú prispievateľmi, bez toho, aby sme vedeli, kde na to zoberú. Rozpočet nepočíta so žiadnymi stimulmi pre ekonomiku, takže budú výpadky v príjmoch, aj keby neboli ďalšie vonkajšie vplyvy.
Doterajšie rozpočty prijaté za posledných 10 rokov vždy počítali so zvýšením výdavkov. Čo sa však zmení? Ekonomika už nebude rásť doterajším tempom, a preto nebudú žiadne príjmy navyše.
Nikto sa nestaral o rozvoj malých a stredných podnikov, preto na ne spomalenie ekonomiky udrie najskôr. Veľké podniky majú svoje starosti, takže prispievať viac už asi nemôžu a investovať sa im veľmi nechce. Keď príde prvý vážny signál, ľudia budú menej míňať, znížia sa príjmy zo spotreby. Ako v Nemecku v roku 2008, keď kúpili o tri milióny párov topánok menej. Štát však hodlá rozdávať aj naďalej, veď je to veľmi populárne a pohodlnejšie ako robiť škrty. Účtovníctvo je jeden z najväčších výmyslov ľudstva. Má dať, dal. Výdavky a príjmy musíš mať vykryté. Rozdiel je akurát v tom, že politické elity nevedú účtovníctvo.