Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.12.2019, 00:00

Kapitálové vankúše pri nulovej úrokovej sadzbe nefungujú

Potrebné bude posilniť finančné vzdelávanie obyvateľstva a komunikovať riziká.

Kapitálové vankúše pri nulovej úrokovej sadzbe nefungujú
Zdroj: Zdroj: Dreamstime

Je lepšie mať hypotéky s úrokom 2,5 percenta a termínovaný vklad za 1,9 percenta ako v Česku alebo mať hypotéky za 0,9 percenta a termínovaný vklad za 0,05 percenta ako na Slovensku? O tejto otázke sme diskutovali spolu so študentmi na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. So študentmi, ktorí až budú mať diplom, napíšu pred školou svoje meno na chodník, ako velí miestna tradícia. Kríza v roku 2008 ukázala, že recesia postihuje najvýraznejšie krajiny a sektory, ktoré sú zapakované a majú málo vankúšov.

Pákou rozumieme pomer dlhu k majetku či ročnému príjmu naprieč ekonomikou – teda v prípade štátu, bánk, firiem aj ľudí. Vankúše sú potom buffer, majetok na pokrytie výpadku príjmov. Kľúčová je ich kombinácia – aj relatívne nízka úroveň páky nemusí byť bez rizika, keď chýbajú vankúše pre výpadok príjmov.


Páka domácností, dlh k ročnému príjmu v Česku je teraz 60,9 percenta, oproti predkrízovému roku 2007 je to nárast o 16 percentuálnych bodov. Na Slovensku je to 70 percent a oproti roku 2007 je to nárast o 38 bodov. Za nárastom zadlženia domácností stojí najmä boom hypotekárnych úverov. Na Slovensku rastú najrýchlejším medziročným tempom v eurozóne, za posledných päť rokov priemerne o 13 percent. Pri pohľade na stav dlhu vychádzajú Česko i Slovensko relatívne v rámci EÚ/eurozóny dobre – zadlženosť je stále relatívne nízka. Problémom na Slovensku však môže byť to, že zadlženie domácností rastie najrýchlejšie medzi krajinami EÚ a vankúš na výpadok príjmov je zároveň tretí najnižší. Ak by domácnosti prišli o časť svojich príjmov, napríklad v dôsledku nečakanej recesie, nárastu nezamestnanosti, došlo by k výraznému obmedzeniu spotreby a ďalšiemu poklesu ekonomiky. Podobne aj pri podnikoch – podiel firemného dlhu k vlastným zdrojom je jeden z najvyšších v rámci EÚ.


NBS si toto riziko uvedomuje, varuje pred ním a prijala opatrenia na zvýšenie odolnosti bánk. Vankúše bánk – kapitál – oproti roku 2007 výrazne narástli. Ako však zväčšiť vankúše samotných domácností? To jednoducho nepôjde, keď spoločná európska politika razí stratégiu – požičajte si, požičajte si, požičajte si, kúpte si, kúpte si, kúpte si. A podobná je aj motivácia komerčných bánk. Ako správne upozorňuje NBS v najnovšej správe o finančnej stabilite, ak by banky chceli zachovať súčasný objem úrokových výnosov z úverov na bývanie, musel by výrazne narásť objem týchto úverov. Aj Peter Kažimír v rozhovore pre HN uviedol, že je preto potrebné posilniť finančné vzdelávanie obyvateľstva a riziká komunikovať – rovnako to bude robiť v Česku ČNB.


Môžeme napísať sto takých článkov o rizikách dlhu, všetko otvorene komunikovať, ale v konečnom dôsledku: pri rozhodovaní, či sporiť, sú kľúčové úrokové sadzby. Slovensko má nulové alebo mínusové sadzby, a to len kvôli spoločnej menovej politike. Keby o nich Slovensko rozhodovalo samo, asi by ich teraz mali podobné ako v Česku. Alebo aj vyššie – organizácia OECD napríklad odhaduje, že základná menovopolitická sadzba zodpovedajúca podmienkam slovenského hospodárstva by mala dosahovať takmer štyri percentá, kým v súčasnosti je záporná. Slovenská ekonomika rastie. Vykazuje dobré výsledky.

Okrem diskusie so študentmi sme prešli aj fabriku Continental vo Zvolene. Keby Slovensku nemecká firma neverila v období, keď automobilový priemysel flirtuje s recesiou, nebol by tu jeden z dvoch z celosvetovo 217 závodov Continentalu, ktorý má aj moderné vývoj centrum. Napriek tomu, nulové, respektíve záporné úrokové sadzby nás môžu „oblbnúť“ tak, že môžeme prehliadať riziká a vykašľať sa na vankúše.

Vytváranie vankúšov je dnes lepšie než ďalšie zväčšovanie páky. Motiváciou sporiť sú kladné úrokové sadzby. Preto je lepšie mať hypotéky za 2,5 percenta a termínovaný vklad za 1,9 percenta než hypotéky za 0,9 percenta a termínovaný vklad za 0,05 – pretože pri sadzbe nula je motivácia vytvárať vankúše tiež nula.

Aleš Michl, je člen Bankovej rady ČNB, Barbora Mazurová pracuje na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.