V minulom roku sme na osobu vyrobili 16 470 eur. Ak by sme sa chceli porovnávať s najúspešnejšími postkomunistickými štátmi, tak Estónci vyrobili na osobu 19 740 eur a Česi 19 550 eur. Na porovnanie, naši susedia Rakúšania vyrobili na osobu 43 640 eur. Iste, nehovorí to nič o distribúcii, ale len o celkovej úrovni. Ak však porovnáme hodnoty v parite kúpnej sily, dostaneme aj hrubý obraz o životnej úrovni: Slovensko 78 percent EÚ27, Estónsko 83 percent, Česko 90 percent (v roku 2017) a Rakúsko 128 percent. Česi a Estónci sú pred nami, aj keď nemali takých svetových reformátorov ako my, ale to by nám nemuselo prekážať. Trochu by však mohlo, že sa naše dobiehanie vyspelých štátov výrazne spomalilo. Podľa NBS by sme sa v roku 2021 mali dostať na 79 percent priemeru Únie, čiže polepšili by sme si len o jeden percentuálny bod za tri roky. Áno, spomalenie sa dalo čakať – po prvé, čím je ekonomika výkonnejšia, tým je ďalší rast zložitejší, a po druhé, keď nič pre rast nerobíme, tak je jasné, že asi príliš neporastieme.
Kedysi sa tomu hovorilo vyčerpanie zdrojov extenzívneho rastu. Kombináciou domácej vzdelanej, disciplinovanej a lacnej pracovnej sily, zahraničného kapitálu, technológií, manažmentu a prístupu na trhy a prísľubu zlepšovania domácej infraštruktúry sme za 30 rokov zažili prudký rozmach. Dnes, keď sme bohatší a drahší, by sa žiadala vyššia pridaná hodnota, lenže tú nemáme: kombináciou nedostatočne vzdelanej pracovnej sily, zastarávajúcich technológií a vytriezvenia z očakávaného zlepšovania infraštruktúry nemôžeme konkurovať vyspelým ekonomikám na ich trhoch.
Teraz sa už naozaj treba chytiť rozumu a kopírovať rozvojové recepty rýchlo rastúcich ekonomík, ako je Južná Kórea a podobne. Cieľavedome podporovať rast klastrov dobre manažovanými investíciami do školstva a výskumu a ich prepojením s miestnymi výrobcami a so samosprávou. Áno, je to zároveň recept na rast regionálnych ekonomík, lebo tam treba prijímať a realizovať rozhodnutia, ak má prosperovať národná úroveň. Prekážať by nám malo to, že namiesto toho počúvame tridsaťročné recepty, ktoré majú s intenzívnym rastom málo spoločné, či analýzy úplne zástupných problémov.
Dobré však je, že čoraz viac ľudí upozorňuje na potrebu hospodárskej špecializácie, že nemôžeme chcieť byť dobrí vo všetkom, že máme vlastné patenty a mozgy, že sa už začali vracať, lebo tu sú doma, tu majú rodičov a tu chcú mať deti. Hádam nás už bude možno aj desať, ktorí upozorňujeme na potrebu priemyselnej politiky. Pekný Silvester!