Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
03.01.2020, 00:00

Realita nášho (aj vedeckého) sveta

Nové hypersonické vozidlá by vzdialenosť medzi Londýnom a New Yorkom zvládli za menej ako hodinu.

Realita nášho (aj vedeckého) sveta
Zdroj: archív SAV

Je realitou dejín, že vedecký výsledok sa často využil/zneužil na nekalé účely. A naopak, napríklad strategická obranná iniciatíva, ironizujúco nazývaná aj Hviezdne vojny prezidenta USA Ronalda Reagana z roku 1983, viedla nielen k pádu Berlínskeho múru, ale aj k nebývalému vedeckému a technologickému rozvoju vo svete.


V snahe skracovať čas, potrebný na prekonanie vzdialeností, sa stále objavujú nové výzvy. A tou sú i hypersonické vozidlá – lietajúce stroje budúcnosti. Majú svojho excelentného predchodcu – elegantné dopravné lietadlo Concorde. Pohybovalo sa rýchlosťou dvakrát vyššou, ako je rýchlosť zvuku, teda Mach 2. Let z Londýna do New Yorku zdolalo za rekordné 2 hodiny 52 minút a 49 sekúnd. Lietalo od roku 1969 do 2003. A hoci séria nešťastných náhod ukončila jeho príbeh, dodnes je technologickou výzvou. Možno dokonca spustilo ambiciózny americký projekt, raketoplán, lietadlo, ktoré sa môže opakovane vracať z kozmického priestoru na Zem. Od prvého skúšobného Enterprise (1976), cez tragický koniec Challengera (1986) až po zatiaľ posledný Endeavour (2011). Všetky tieto „lietadlá“ spustili masívny vedecký a technologický výskum, ktorého výsledky sa prejavili v najrôznejších oblastiach.


Na rozdiel od Concordu by sa mali nové hypersonické vozidlá pohybovať rýchlosťou Mach 6 – 7. Teda vzdialenosť medzi Londýnom a New Yorkom by zvládli za menej ako hodinu. Samozrejme, sme ďaleko od realizácie, vo vývoji je motor, inžinierske riešenia, dizajn, preťaženie, materiály trupu a krídiel, riešia sa ekologické otázky. Pristavím sa pri mne profesionálne blízkom aspekte, a tým je materiál krídla. Pri rýchlostiach Mach 6 – 7 je jedným z limitujúcich parametrov teplota na hrane krídla, ktorá je vyššia ako 1 500 °C. Pri rýchlosti Mach 7 je to až 1 650 °C. Na ilustráciu, pri raketoplánoch je teplota na hrane krídla letiaceho cez atmosféru „iba“ 1 260 °C.


V hypersonických vozidlách novej generácie musíme nájsť materiál pri takýchto teplotách mechanicky nedeformovateľný, krídlo si musí zachovať svoj tvar a integritu. Nesmie podliehať oxidácii vedúcej k jeho katastrofickému porušeniu. A to je obrovskou výzvou pre materiálový výskum. Testujú sa najrôznejšie kombinácie materiálov, napríklad boridy a karbidy exotických prvkov.


Aj my s kolegami v SAV v spolupráci s Airbusom v projekte Horizont 2020 sa vývoju nových keramických materiálov intenzívne venujeme a môžem celkom hrdo povedať, že sa nám v konkurencii svetových vedeckých mocností celkom darí. Možno sa raz použijú na krídle hypersonického vozidla. Možno nie. Držte nám palce.


Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.