Je realitou dejín, že vedecký výsledok sa často využil/zneužil na nekalé účely. A naopak, napríklad strategická obranná iniciatíva, ironizujúco nazývaná aj Hviezdne vojny prezidenta USA Ronalda Reagana z roku 1983, viedla nielen k pádu Berlínskeho múru, ale aj k nebývalému vedeckému a technologickému rozvoju vo svete.
V snahe skracovať čas, potrebný na prekonanie vzdialeností, sa stále objavujú nové výzvy. A tou sú i hypersonické vozidlá – lietajúce stroje budúcnosti. Majú svojho excelentného predchodcu – elegantné dopravné lietadlo Concorde. Pohybovalo sa rýchlosťou dvakrát vyššou, ako je rýchlosť zvuku, teda Mach 2. Let z Londýna do New Yorku zdolalo za rekordné 2 hodiny 52 minút a 49 sekúnd. Lietalo od roku 1969 do 2003. A hoci séria nešťastných náhod ukončila jeho príbeh, dodnes je technologickou výzvou. Možno dokonca spustilo ambiciózny americký projekt, raketoplán, lietadlo, ktoré sa môže opakovane vracať z kozmického priestoru na Zem. Od prvého skúšobného Enterprise (1976), cez tragický koniec Challengera (1986) až po zatiaľ posledný Endeavour (2011). Všetky tieto „lietadlá“ spustili masívny vedecký a technologický výskum, ktorého výsledky sa prejavili v najrôznejších oblastiach.
Na rozdiel od Concordu by sa mali nové hypersonické vozidlá pohybovať rýchlosťou Mach 6 – 7. Teda vzdialenosť medzi Londýnom a New Yorkom by zvládli za menej ako hodinu. Samozrejme, sme ďaleko od realizácie, vo vývoji je motor, inžinierske riešenia, dizajn, preťaženie, materiály trupu a krídiel, riešia sa ekologické otázky. Pristavím sa pri mne profesionálne blízkom aspekte, a tým je materiál krídla. Pri rýchlostiach Mach 6 – 7 je jedným z limitujúcich parametrov teplota na hrane krídla, ktorá je vyššia ako 1 500 °C. Pri rýchlosti Mach 7 je to až 1 650 °C. Na ilustráciu, pri raketoplánoch je teplota na hrane krídla letiaceho cez atmosféru „iba“ 1 260 °C.
V hypersonických vozidlách novej generácie musíme nájsť materiál pri takýchto teplotách mechanicky nedeformovateľný, krídlo si musí zachovať svoj tvar a integritu. Nesmie podliehať oxidácii vedúcej k jeho katastrofickému porušeniu. A to je obrovskou výzvou pre materiálový výskum. Testujú sa najrôznejšie kombinácie materiálov, napríklad boridy a karbidy exotických prvkov.
Aj my s kolegami v SAV v spolupráci s Airbusom v projekte Horizont 2020 sa vývoju nových keramických materiálov intenzívne venujeme a môžem celkom hrdo povedať, že sa nám v konkurencii svetových vedeckých mocností celkom darí. Možno sa raz použijú na krídle hypersonického vozidla. Možno nie. Držte nám palce.