Svet reklamy je čarovný. Rešpektujem ho, v konečnom dôsledku aj ja z tej televíznej žijem. No počas sviatkov som sa ocitla pred obrazovkou viac a môjmu oku neušlo niekoľko postrehov. Predovšetkým z oblasti ľudskej telesnosti.
S tou je to v reklame dávno nahnuté. Pochopila som to už ako začínajúca menštruujúca konzumentka. Len čo sa totiž začne žene v TV spote menštruácia, rozhodne sa obliecť si biele obtiahnuté rifle. V radostnom šantení sa potom krúti okolo tyče v MHD a hurá do najbližších parádnych dní.
Ak však telesnosť posunieme ešte na úroveň až sexuálnu, natrafíme v reklamách na ešte väčšie záhady. Napríklad, ak pochybujete o svojej mužnosti, je dôležité vedieť, že mužom sa stanete až vtedy, keď si dáte tabletku. Následne sa udejú kľúčové kúzla vertikálneho charakteru. Toto čarovné „signalizačné vztýčenie“ ubezpečí okolie, že má do činenia so skutočným mužom. Kedykoľvek, kdekoľvek. Povedzme, že len tak v saune, do ktorej vojde nič netušiaca „dvadsiatka“. Tá na medikamentózneho alfasamca okamžite lascívne žmurkne. A pozor, tu sa dostávame k ďalšiemu mystériu. Pýtam sa – kedy chodia reklamy na lieky, ktoré jedia tie mladé krásne dievčatá? Aké voľne dostupné psychofarmaká im spôsobujú, že majú okamžite chuť sa intímne kontaktovať s úchylne pôsobiacim mužom odhadom o tridsať rokov starším a s viditeľnou nadváhou? Na toto som odpoveď ešte nedostala. A kde sú vlastne rovesníčky týchto nezbedných švihákov?
Sú už v kategórii produktov – „ako od babičky“? V reklame sa láskavo usmievajú a prezentujú potravinové produkty. „Sex ako od babičky“ sa však rozhodne nepropaguje. A pritom aj rovesníčka saunového šviháka by ešte rada zažila nejaké vzrúšo a asi ho aj zažíva, no o tom reklamy nehovoria. Možno by mali rovesníčky len častejšie vstupovať do sauny a lascívnym žmurknutím zmeniť scenár reklamnej reality.
Ak ste muž či žena, ani pre jednu skupinu neexistuje veľa reklamných príbehov reflektujúcich skutočnú intimitu. Mužom je trochu pridané, ženám veľa ubraté. Preto jediná pravdivá reklama intímnejšieho typu je protihemoroidné stretnutie dvoch opíc, v ktorom jedna druhej s úprimným záujmom poškriabe zadok.
Pravidlá hry tohto vzťahu sú reálne a férové. Pri tých vyššie spomínaných reklamách však viem, že sa po nich v skutočnom živote veľmi nedá „opičiť“. Za hlbšie než toto moje banálne posviatkové zamyslenie by však stála otázka – prečo tieto stereotypy považujeme za prirodzené?