Zaujali ma dve štúdie Bank of England. Prvá je Všetko, čo potrebujete, je hotovosť. Držba hotovosti korporáciami a investície po finančnej kríze. Autori tvrdia, že firmy, ktoré pred krízou držali v súvahe viac hotovosti, následne investovali oveľa viac ako ich náprotivky s menším objemom hotovosti. A to ako počas krízy samotnej, tak počas následného oživenia. Dynamika potom viedla k tomu, že investičná medzera medzi oboma skupinami sa neustále prehlbovala.
Vyššia zásoba hotovosti prospievala najmä menším firmám a mladým spoločnostiam a tiež v odvetviach, ktoré majú horší prístup k vonkajšiemu financovaniu. Opísaný dosah vyššej hotovosti na investície pritom nebol pozorovaný pred finančnou krízou. Po nej sa však výška hotovosti stala v podstate konkurenčnou výhodou, pretože vyššie investície umožňovali získavať trhový podiel a tie zase vyššiu ziskovosť.
Opísané závery sú zrejme intuitívne. Možno pomáhajú vysvetliť aj určitú záhadu – to, prečo sa korporátny sektor ako celok počas krízy a po nej snaží držať v súvahách oveľa väčší objem hotovosti než predtým. Je dosť možné, že reaguje na príklady tých, ktorí tak urobili už skôr (a vyplatilo sa im to). A tiež na prostý sedliacky rozum kombinovaný so stále živými spomienkami na poslednú krízu.
Toto správanie zrejme prispievalo (a možno stále prispieva) k celkovo vyššiemu peňažnému dopytu (dopytu po likvidite). Tento dopyt zase bol jednou z hlavných príčin, prečo Fed a ďalšie centrálne banky zvýšili ponuku likvidity. Môžeme to celé zjednodušene vnímať tak, že súkromný sektor masovo zatúžil po tom držať väčšiu časť svojich aktív v likvidnej forme. A centrálna banka v snahe zabrániť možným problémom prehodila novovytvorenú likviditu za menej likvidné/nepeňažné aktíva.
Ďalšia analýza Menová politika a miera pôrodnosti: vplyv prenosu hypotekárnych úrokových sadzieb na plodnosť sa zameriava na dosť netradičnú, a pritom zrejme značne relevantnú tému. Bank of England tvrdí, že prenosový mechanizmus sadzieb pri hypotékach skutočne funguje. Pokles sadzieb centrálnej banky o jeden percentuálny bod (cez následné zníženie hyposadzieb) zvyšuje celkovú mieru pôrodnosti o dve percentá (čo je dané päťpercentným zvýšením pôrodnosti pri domácnostiach s flexibilnými sadzbami hypoték). Tento efekt vraj okrem iného vyvažuje negatívne dosahy, ktoré mala na pôrodnosť veľká kríza. A vo Veľkej Británii zabránil poklesu pôrodnosti, ku ktorej v čase krízy došlo v USA.
Ak sa budeme držať výletu „od hotovosti k pôrodnosti“, vidíme, že zmena správania firemného sektora (zmena ich preferencie likvidity) môže (či by niekedy mala) vyvolať zmenu v monetárnej politike. A tá zasa môže mať dosah aj na také veci, ako je pôrodnosť.