Vopred chcem povedať, že som zaujatý. Nenávidím hazardné hry. Mestské zastupiteľstvo v Komárne rozhodlo, že skráti otvárací čas herní v meste. Všeobecne záväzným nariadením stanovilo, že herne môžu byť otvorené do polnoci, ak sú v obytnom dome, tak do desiatej večer.
Prokurátor napadol nariadenie mesta s odôvodnením, že mesto nemôže obmedziť otváracie hodiny týchto zariadení, lebo ich stanovuje zákon o hazardných hrách a podľa zákona sú otváracie hodiny herní od 10.00 do 3.00. (Dopĺňam, že kasína môžu byť otvorené nonstop.) Prokurátor čítal zákon správne a mesto svoje nariadenie zrušilo. Šťastný príbeh, mohli by sme povedať, lebo spravodlivosť zvíťazila. Mňa však zaujíma, čo tým zákonodarca odkázal ľudu.
Po prvé to, že otváracie hodiny herní sú také dôležité, že štát ich chce regulovať centrálne. Po druhé odkázal, že si je vedomý toho, že občania chcú hrať dlho a veľa, preto určil, že môžu byť otvorené do rána do tretej. Veď ten chudák, ktorý prehráva o jedenástej v noci, v tom môže pokračovať ešte ďalšie štyri hodiny.
Chcem zdôrazniť, že proti hracím automatom dlhodobo nemožno vyhrať. Štát reguluje mieru prehry alebo pravdepodobnosť výhry, keď chceme byť pozitívni. Ľudia, ktorí pravidelne navštevujú herne, sú chorí. Čím viac je herní a čím dlhšie sú otvorené, tým viac rastie aj počet závislých. A oni potom ničia svoj život, život svojej rodiny a tiež životy iných.
Za dverami herní neexistuje šťastný príbeh. Viem o prípadoch, keď niekto prehrá celú výplatu a nadránom vyberie aj poslednú stovku zo spoločného rodinného účtu. Neviem, ako sa delí štát s prevádzkovateľmi týchto herní, kto zarába viac. Viem však, že sú ľudia, ktorí sú veľmi bohatí, lebo vlastnia desiatky týchto zariadení. A keď otvárajú herňu v obytnom dome, kde je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov, tak danej ponuke ľudia neodolajú. Asi sa herniam darí a hráčom nie. Neviem, koľko je takých spoločností, ale musia mať vynikajúci lobing, keď presvedčili zákonodarcov, aby predali svojich občanov.
V Maďarsku zakázali všetky herne a licencií na kasína je možno päť, a štát pritom funguje. Má peniaze na veci, na ktoré Slovensko nemá, napríklad na podporu turizmu a športu. Takže existuje život aj bez hazardu. Prečo potom nezakážeme hazard a rýchle pôžičky? Prečo je filozofiou krajiny, v ktorej od vzniku vládli konzervatívci, socialisti a Mečiar, že práve v týchto dvoch prípadoch nemá ani samospráva právo regulovať hazard, aby zachránila tisíce svojich občanov? Asi preto, že chýba súdržnosť a solidarita národa alebo možno ešte niečo.