Či sa to niekomu páči, alebo nie, Slovensko patrí k najbezpečnejším a najlepším krajinám pre život na svete. V oboch rebríčkoch sme do 30. miesta spomedzi približne 200 krajín. A som rád, že som sa narodil a žijem práve na Slovensku.
Na druhej strane, oproti vyspelým európskym krajinám máme stále čo doháňať. Regionálne rozdiely sú relatívne veľké a život v niektorých krajoch je oproti Bratislave určite ťažší. Znižovanie regionálnych rozdielov sa však nedá urobiť šibnutím čarovného prútika, je to beh na dlhé trate a uvedomuje si to aj Európska únia. Kým Bratislava patrí z hľadiska HDP na obyvateľa medzi top sedem regiónov v Európe, Prešovský či Banskobystrický kraj výrazne zaostávajú.
Minulý týždeň odštartovali rozhovory o európskom rozpočte na roky 2021 až 2027. Veľké krajiny si presadzovali svoje, my sme bojovali za regióny a dohoda je zatiaľ v nedohľadne. Hoci máme vynikajúcu štartovaciu čiaru, ktorú sa nám podarilo vyrokovať pri návrhu rozpočtu – z eurofondov máme podľa návrhu dostať druhú najvyššiu sumu v rámci členských krajín na obyvateľa, vyhrané ešte nemáme. Tento návrh musí náš budúci premiér obhájiť pred ostatnými európskymi lídrami, a to nebude jednoduchá vec.
Som presvedčený, že Peter Pellegrini môže tieto rokovania priviesť do úspešného konca. Medzi európskymi lídrami má dobré meno, hovorí plynule po anglicky a nie je konfliktný. Predstavte si, že by sa premiérom stal niekto s kuchynskou angličtinou. Na rokovaniach rady síce môže hovoriť aj v slovenčine, ale viesť bilaterálne rozhovory s tlmočníkom a vyjednávať o miliardách nie je úplne možné.
Slovensko má v novom programovom období šancu regionálne rozdiely výrazne znížiť. Nové eurofondy budú nemenej byrokratické a miliardy eur na regionálny rozvoj sa nebudú rozdeľovať v Bratislave, ale priamo v regiónoch. So samosprávami sme sa dohodli, že priority si budú určovať regionálne rady partnerstva, lebo len ľudia, ktorí v konkrétnych regiónoch žijú, najlepšie vedia, čo potrebujú. Sú to nové diaľnice, železnice, cesty, podpora zamestnávania s vysokou pridanou hodnotou, ale aj rekonštrukcie nemocníc, škôl, podpora vedcov, firiem a podobne.
Eurofondy v súčasnosti tvoria takmer 80 percent verejných investícií na Slovensku. Máme historickú šancu ich využívať aj v ďalšej dekáde. A rozhodovať o tom, ako a koľko z nich budeme môcť využiť, sa bude v najbližších mesiacoch. Tieto rokovania bude v rozhodujúcej fáze viesť predseda vlády. A keď to nový premiér, nech je ním ktokoľvek, nezvládne, bude to bolieť celú krajinu. A najmä ľudí, ktorí žijú v regiónoch.