Možno ste sa potešili zakaždým, keď vláda rozhodla o ďalšom rozdávaní peňazí. Obedy či vlaky zadarmo alebo posledný výstrel – stopercentné zvýšenie prídavkov na deti, trináste dôchodky a bezplatné diaľnice.
Faktom však je, že týmto tempom rozhadzovania peňazí nebude na dôchodky pre súčasných pracujúcich. Už teraz Sociálna poisťovňa každoročne vyberie na odvodoch menej, ako musí vyplatiť na dôchodkoch, materských, péenkách a ďalších dávkach.
V roku 2018 – vlaňajšok nie je ešte uzatvorený – zinkasovala 5,32 miliardy eur (do starobného dôchodkového poistenia a fondu solidarity), ktoré môže rozdať na dôchodky.
To vôbec nestačilo pokryť výdavky ani len na starobné dôchodky, ktoré ju vyšli na 5,47 miliardy eur. Ak však zrátame spolu výdavky aj na predčasný starobný a invalidný dôchodok, zistíme, že jej chýbala viac ako miliarda eur. A to nespomíname, že vypláca z rovnakého fondu aj siroty, vdovy a vdovcov.
Rok 2018 bol pritom jedným z naozaj dobrých rokov, keď nezamestnanosť klesla priemerne pod úroveň 5,5 percenta. To znamená, že narástol aj objem odvodov do Sociálnej poisťovne. Každoročnú sekeru dokázala zatiaľ vykryť. Keď bolo treba, dostala dotáciu zo štátneho rozpočtu.
Ak má Sociálna poisťovňa málo peňazí na dôchodky, koľko ich bude mať o pár desaťročí, keď my pracujúci prídeme do dôchodkového veku? Demografia ani náhodou nenahráva jej vyšším príjmom. A spoliehať sa na dotácie od krachujúceho štátu (pretože systémom vládnutia súčasnej koalície tam spejeme)? Ak tak niekto spraví, hazarduje s vlastným životom na penzii.
Dnes by si už preto nikto nemal klásť otázku, či si bude sporiť na dôchodok pomimo štátneho piliera. Dnes sa už treba pýtať iba na to, kam dať peniaze, aby sme mali na slušný život v starobe. Istota je v druhom pilieri.
Nové vklady treba vložiť do indexových alebo akciových fondov. Už nazhromaždený majetok zase do aktívne riadených fondov, aby mohli ich manažéri v prípade krízy zasiahnuť a eliminovať straty.
Určite treba ísť do tretieho piliera. Bonusom je zvyčajne príspevok od zamestnávateľa. A časť voľných prostriedkov treba zainvestovať. Či ísť do rizikovejších alebo konzervatívnejších fondov, to už je na povahe sporiteľa a jeho miere akceptácie rizika.
Tí, ktorým záleží aspoň trocha na budúcnosti, môžu spraviť ešte jednu dobrú vec. Ísť v sobotu voliť. A voliť strany, ktoré majú v programe reformy.
A neplánujú iba rozhajdákať peniaze na chlieb a hry, aby si zabezpečili ďalšie roky nerušeného rozhadzovania našich ťažko zarobených peňazí. Treba voliť tak, aby sme všetci mali budúcnosť.