Voľby sme zvykli nazývať sviatkom demokracie. Naši rodičia, ktorí si pamätajú, ako pred rokom 1989 museli povinne robiť divadielko vo voľbách s vopred jasným výsledkom, stále pristupujú k volebnej urne s úctou. Nie som si istý mladšou generáciou. Veľa som sa s ňou teraz u nás v kraji stretával. Možnosť voľby už pre nich nie je taká oslobodzujúca ako pre starších. Kampaň bola konfrontačná a unavujúca. Zajtra však pôjde o veľa. Pre nás východniarov najmä o to, či sa naplnia opovrhujúce slová, že na východe nič nie je.
Keď pôjdeme s manželkou voliť, budem myslieť na to, čo východ od novej vlády v Bratislave, nech už v nej bude ktokoľvek z päťdesiatich odtieňov zmeny, bude potrebovať. Na prvom mieste to bude viac východu. Samosprávne kraje oslávia 20 rokov existencie a vláda v Bratislave sa k nim stále správa, akoby nosili plienky.
Je čas dotiahnuť decentralizáciu do konca. Do regionálnych a miestnych samospráv štát ročne naleje približne 50 percent verejných investícií, kým v štátoch OECD s pokročilejšou demokratickou kultúrou je to o 10 až 20 percent viac. Zrejme aj to je dôvod, prečo sa regionálne rozdiely neznižujú, ale prehlbujú. Tento deficit cítia aj obyvatelia na východe – chýbajú investície do ciest, škôl, sociálnych zariadení, boja s klimatickou zmenou aj do sofistikovanejších pracovných príležitostí, aby naše deti nemuseli zapúšťať korene na západe Slovenska a ďaleko za hranicami. Aj v eurofondoch si vieme poradiť lepšie na regionálnej úrovni. Vidíme zblízka, kto potrebuje pomoc a kto chce na verejnej podpore len parazitovať, čo sa stalo obľúbenou disciplínou posledných rokov. Budem si preto želať vládu, ktorá bude mať odvahu vzdať sa časti moci. Na to je čas len na začiatku, potom koncentrovaná moc vždy zachutí.
Za plentou budem myslieť na nás východniarov. Museli sme si vytrpieť všeličo. Dva príklady za všetky. Keď som v roku 2017 na úrade začínal, na elokovanom pracovisku našej strednej školy v Sečovciach sme odhalili podvod s astronomickým nájomným. Platby za nájom sme zrušili, zodpovedných pohnali pred súd, aj keď sa vo veci ešte nerozhodlo. Alebo zrútený most v Strážskom. Keby štát mal záujem o východ, nominanti bratislavských strán mohli dávno rozhodnúť o mimoriadnom stave a umožniť nám postaviť provizórne premostenie pre občanov o týždne skôr. Budem myslieť aj na zamestnancov U. S. Steel Košice, ktorí už takmer rok pracujú v skrátenom pracovnom týždni, aj na tých, ktorí museli z fabriky odísť. Od novej vlády očakávam návrat základnej férovosti a spravodlivosti. Tak málo stačí, aby voľby neboli len symbolickým sviatkom.