Zdražovanie odpadu začína byť „evergreenom“ každodenného spravodajstva. Ministerstvo životného prostredia ešte pod vedením Lászlóa Sólymosa prinieslo sériu odvážnych legislatívnych úprav, ktoré majú eliminovať skládkovanie. Prvé zmeny pocítili obce a mestá v rozpočtoch už vlani. Poplatky za skládkovanie narástli kvôli vyšším poplatkom pre štátny Envirofond. Obce zdražovanie logicky premietli do odpadových účtov pre občanov, v mnohých prípadoch o desiatky percent.
Tým sa však príbeh o zdražovaní neskončil. Novela zákona o odpadoch, prijatá v minulom roku, zavádza ďalšie novinky, ktoré majú za cieľ zvyšovať mieru triedenia a znižovať podiel skládkovania. Asi nikoho neprekvapí, že investície nevyhnutné na zavedenie zmien zaplatí opäť občan.
Prvou zmenou, platnou od 1. januára 2021, je zákaz skládkovania odpadu, ktorý neprešiel dotrieďovaním, predovšetkým mechanicko-biologickou úpravou (MBÚ). Ide o proces, pri ktorom sa oddelia vyhodené zvyšky potravín, spôsobujúce nielen charakteristický „skládkový“ zápach, ale aj tvorbu skleníkových plynov, predovšetkým metánu. Oddelená potravinová zložka následne putuje do kompostárne, bioplynovej stanice alebo do zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sa premení na plyn, elektrinu či teplo. Na prvý pohľad chvályhodná idea, odpadárske spoločnosti však bijú na poplach. Okrem nejednoznačného zadefinovania pojmu „úprava“ kritizujú aj krátky čas (jeden rok) na zavedenie zmien do praxe. Zároveň upozorňujú, že vybudovanie zariadenia na dotrieďovanie s ročnou kapacitou stotisíc ton vychádza na takmer 30 miliónov eur. Pri slovenskom ročnom objeme skládkovaného komunálneho odpadu približne 1,2 milióna ton tak budeme potrebovať desiatky zariadení MBÚ, čo znamená investície vo výške zhruba 360 miliónov eur.
Ďalšia zmena, rovnako platná od januára 2021, sa týka zavedenia triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. K doterajším farebným kontajnerom na sklo, papier, plasty a záhradný odpad tak pribudne nová nádoba na zvyšky z potravín. Celkové náklady na celý proces vrátane hygienizácie takéhoto odpadu sa budú pohybovať v rozmedzí 25 až 50 eur za tonu.
Po zohľadnení oboch zmien môže dôjsť k zvýšeniu nákladov za likvidáciu jednej tony komunálneho odpadu zo súčasných približne 60 eur na 90 až 100 eur. V peňaženkách to prioritne pocítia ľudia žijúci v oblastiach, kde odpad končí na skládkach. Mimochodom, reč je o takmer 80 percentách územia Slovenska. Skládkovanie zároveň onedlho prestane byť najlacnejšou formou nakladania s odpadom.
Alternatíva? Premena tony odpadu na elektrinu a teplo v spomínanom ZEVO dlhodobo vychádza okolo 76 eur. Pretože do tejto formy nakladania s odpadom legislatíva nezasahuje, obdobnú cenu za energetické zhodnotenie odpadu očakávame aj v nasledujúcich rokoch.