Veľká väčšina podnikov, ktoré sú rozhodnutím ústredného krízového štábu zatvorené, sú bez akýchkoľvek tržieb a príjmu, vzniknuté straty sa každým dňom prehlbujú. Ak sa vláda rozhodla pre tvrdé reštriktívne opatrenia, ktoré zastavujú ekonomiku, je povinná zabezpečiť takú pomoc pre dotknuté podniky, aby sa v maximálnej miere podarila udržať zamestnanosť a zminimalizovať ostatné náklady (nájomné, úvery, poplatky za sieťové služby a podobne), prípadne na ne prispieť tak , aby sa podniky vyhli konkurzom a likvidáciám. Vláda v posledných dňoch prijala prvé opatrenia, ktoré majú spomínané dopady zmierniť. Tisíce zamestnávateľov, malých podnikateľov a živnostníkov čakajú na ďalšie opatrenia, ktoré im pomôžu zmierniť dopady protivírusových opatrení. Živnostníci a malí podnikatelia tvoria takmer 60 percent subjektov, ktoré sú zásadne ohrozené a plánujú prerušenie alebo úplné ukončenie živností.
Podniky a živnostníci vydržia v súčasnom krízovom režime už len pár týždňov, mesiace môžu byť už likvidačné. Mnohé predovšetkým menšie firmy nedisponujú takými vnútornými rezervami, ktoré by vedeli zabezpečiť chod spoločnosti. Firmy, ktorých výrobný program je priamo naviazaný , napríklad na automobilový priemysel, sú v súvislosti s pozastavením výroby v automobilkách v kritickom stave. Jedná sa o podniky spracovania gumy a plastov a chemické podniky vyrábajúce suroviny pre dodávateľov automobilového priemyslu a iné. Veľké problémy teraz hlásia aj sklárne, drevospracujúci priemysel i lesnícke spoločnosti. Podniky, ktoré môžu pokračovať vo výrobe, pociťujú výrazné problémy na hraniciach, kde viazne doprava, čo spôsobuje problémy s dodávkami surovín. Dôležité je, aby v týchto náročných časoch nedochádzalo k žiadnym experimentom v podobe „black out“ respektíve „lockdown“, ale podarilo sa pri zvýšenej hygiene prevádzkovať maximum podnikov a služieb.
V tejto neľahkej situácii ma teší, že mnohé spoločnosti sa maximálne usilujú o zachovanie objemu zamestnanosti, aký bol pred nastolením COVID 19. Toto rozhodnutie sa však bez podporných opatrení nedá udržať dlhodobo. Súčasná výška daňovo-odvodového zaťaženia a mzdové náklady sú natoľko vysoké, že prepúšťanie zamestnancov je a bude jedno z prvých opatrení pre zachovanie podnikateľskej činnosti do ďalšieho obdobia. Kurzarbeit a prevzatie osobných nákladov za zamestnanca štátom, by za vopred jasných podmienok mnohým zamestnávateľom výrazne pomohol.
Prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry, ako napríklad vodárenské a energetické spoločnosti, či nemocnice a určite i potravinári s poľnohospodármi, nemajú nástroj ani priestor na prepúšťanie ľudí a nevedia si znížiť náklady týmto spôsobom. Ich povinnosťou je zabezpečiť bezpečnosť a spoľahlivosť celej siete bez ohľadu na výkyv v odberoch zákazníkov. Preto musíme voliť také opatrenia na pomoc ohrozeným podnikom, aby ich funkčnosť nebola ohrozená. Nemocnice sa v súčasnosti reprofilujú, udržiavajú si plný personálny stav kvôli zabezpečeniu prevádzky 24/7 tak ako doposiaľ. Dofinancovanie bolo ešte koncom roka odhadované na približne 200 miliónov eur a zvýšené nové náklady na hygienické opatrenia približne 40 miliónov. V prípade nedofinancovania však hrozí ohrozenie prevádzky v plnom rozsahu. Zároveň musíme počítať so zvyšujúcim sa počtom zdravotníckych pracovníkov v karanténe a preťažovaním ostávajúceho personálu. Poľnohospodári potrebujú zas flexibilné zamestnávanie napr. sezónne práce.
V prípade, že vláda neprijme urýchlene nové a zásadné kladné rozhodnutia smerom k záchrane ekonomiky, tak zachovanie firiem môže byť veľmi kritické. Pomoc vlády by zároveň mala byť na rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách, v opačnom prípade nebudú naši podnikatelia teraz a ani v budúcnosti konkurencieschopní.