Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
04.05.2020, 00:00

Zase to šrotovné

Šrotovným nevzniká nová hodnota, len sa zničí kapitál ojazdených automobilov.

Zase to šrotovné
Zdroj: HNtelevízia

Šrotovné, učebnicový prípad ekonomického nezmyslu, sa neustále vracia ako bumerang. Politikom sa hodí do každej situácie. Použilo sa v kríze 2008 – 2009, ale minulá vláda s ním koketovala aj na vrchole ekonomického boomu v roku 2017. Boom sa skončil, máme tu krízu a, samozrejme, nápad na šrotovné opäť nemôže chýbať. Neostáva teda iné, než si zopakovať, prečo je to nápad zlý.


Predaj automobilov sa dramaticky prepadol. No neprepadol sa preto, lebo zákazníka prešla akási „chuť spotrebovávať“. Autá sa nepredávajú, pretože klesla ich užitočnosť, alebo si to pokojne nazvime – ich produktivita. Pred pandémiou nám auto vyprodukovalo cestu do školy, do práce, na nákupy a k moru. Nateraz z toho ostal len zlomok. Keď sa z domu so záhradou presťahujete do paneláka, prestanete kupovať kosačky. Nie preto, lebo sa vám „nechce“ spotrebovávať, ale preto, lebo to nedáva zmysel.


Šrotovné toto nijako nezmení. No môže toho veľa pokaziť. Šrotovné je lepšie odkomunikovateľný ekvivalent podpálenia mesta s cieľom podporiť stavebníctvo. Nevzniká ním nová hodnota, práve naopak, príde k zničeniu kapitálu v podobe automobilov síce ojazdených, ale stále s kladnou hodnotou. Zákazníci šrotovné, samozrejme, využijú, ale je to len kvôli efektu obecnej pastviny – ten, kto šrotovné využije, získa na úkor toho, kto ho nevyužije, no zaplatí v daniach či v zníženej kúpyschopnosti peňazí.


Toto opatrenie povedenie pravdepodobne len k časovému preskupeniu dopytu. V momente ako sa ohlási zámer zaviesť šrotovné, zákazníci obmedzia aj tie posledné nákupy áut, ktoré si naplánovali. Počas šrotovného nákupy zvýšia a po jeho skončení zase znížia pod normál. Celkový počet kúpených áut v dlhšom období ostane zachovaný. Podľa prepočtov šikovného študenta Masarykovej univerzity počet novoregistrovaných vozidiel na Slovensku tesne pred šrotovným 2009 klesol oproti „normálu“ o 1 070 vozidiel, počas šrotovného stúpol o 2 700 a následne zase klesol o 1 100 kusov. Čistý prírastok tak bol 500 automobilov za cenu 55-miliónového šrotovného.


No aj dlhodobé zvýšenie predaja automobilov pomocou šrotovného by znamenalo jedinú vec – že spotrebitelia umelo presunuli svoje zdroje z iných nákupov či investícii. Šrotovné sa „nezaplatí“ výberom DPH z predaných automobilov, ako radi argumentujú politici. Toto DPH totiž na revanš nebude vybraté z nákupov iných vecí, ktoré sa neuskutočnili. No to sú argumenty, ktoré poznáme minimálne od roku 1850, keď Bastiat vydal Klam rozbitého okna. Azda ich konečne pochopia aj politici.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.