Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.05.2020, 00:00

Zdravie, ekonomika a opakujúci sa vzorec

Zdravie, ekonomika a opakujúci sa vzorec
Zdroj: Reuters

Pandémia nás často privádza k riešeniam typu „buď, alebo“. Zavrela ekonomiku pandémia, alebo vláda? Vážia si ľudia viac zdravie, alebo peniaze? Podobne vyhranené pohľady sú pochopiteľné, ale často zradné.


Nová štúdia o hodnotách ľudí by mohla byť prínosom do diskusie o hodnote zdravia, života, príjmov či peňazí. Niekto by povedal, že to sú nezmiešateľné hodnoty a možno ich len pochopiť a stotožniť sa s nimi. Vysoká miera nezamestnanosti a množstvo ľudí bez príjmu však tiež nie sú len „ekonomické“ problémy. V Latinskej Amerike údajne ľudia do okien vešajú vlajočky s prosbou o jedlo.


Nová štúdia o zdraví a ekonomike počas pandémie COVID-19 problém uchopila jednoducho. Ľudí skúmala priamo, nie prostredníctvom dotazníkov. Marco Palna a jeho kolegovia z texaskej univerzity Samir Huseynov a Rodolfo M. Nayga nechali dobrovoľníkov darovať určitú malú sumu peňazí dvom charitám. Prvá pomáhala v zdravotníctve a druhá ľuďom s ekonomickými problémami. Logika pokusu bola jednoduchá. Ak ľudia darujú viac peňazí tej prvej charite, dalo by sa usúdiť, že ľuďom záleží viac na zdraví, ak tej druhej charite, tak viac na ekonomických problémoch. Tento pokus navyše filtruje vplyv osobnej pozície respondenta. Ekonómovia zistili, že podpora zdravotníctva je mierne vyššia ako podpora ekonomických problémov ľudí, a dospeli k záveru, že záchrana života a záchrana ekonomiky nie sú v konflikte.


Tento záver si dovolím trochu rozobrať. Výsledky štúdie by som osobne prezentoval tak, že ľudia si vážia rovnako intenzívne zdravie a vlastnú ekonomickú situáciu. To je stránka dopytu, ktorá hovorí o tom, čo chceme. Pohľad na ponukovú stránku veci, teda to, či je za daného stavu možné obe veci dosiahnuť, ponúka iný rozmer. Politikom by zjavne vyhovovalo, keby verejnosť bola v tejto otázke vyhranená a dávala jasne najavo, či je prioritou zdravie, alebo ekonomika. Bohužiaľ, nikdy nie je rámcovo situácia „buď, alebo“. Spoločnosť často chce rovnako protichodné veci naraz, hoci sa vylučujú. Vezmime si paralelu s brexitom. Aj tam spoločnosť ako celok povedala, zhruba rovnako nahlas, že chce ostať v EÚ a zároveň dávať do spoločného rozpočtu menej peňazí.


Výsledok je v podobnej situácii pochopiteľne ovplyvnený väčšinou. Napätie v spoločnosti sa prehlbuje najmä v takom prípade, keď rozhodne len tesná väčšina. Týmto sa dostávam k svojmu návrhu opačnej kauzality. Čo ak je vzťah „problém – rozdelenie – napätie“ kauzálne podmienený presne opačne?  


Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.