Učím tridsať rokov špeciálnu pedagogiku na vysokej škole. Tridsať rokov je dosť dlho na to, aby si človek pamätal... Boli časy, keď dostať sa na tento odbor znamenalo mať viac než dvojmesačnú dobrovoľnícku prax u ľudí s postihnutím a aj isté penzum vedomostí, čo sa rozpoznalo na prijímacom pohovore. Pravda, aj vtedy sa na toto štúdium hlásili uchádzači preto, že tam nebola matematika, alebo preto, že túžili po titule, ale bolo ich výrazne menej než dnes.
Rana za ranou
Odbor dostal prvú ranu „v rámci bolonského procesu“, ktorým bolo aj toto štúdium po treťom ročníku umelo rozrezané na bakalársky a magisterský stupeň. Lenže problém bol v tom, že doterajší študijný plán mal teoretické predmety na začiatku a až v zostávajúcich dvoch rokoch sa nadväzovalo špeciálne zameranými kurzami. Takže program nového trojročného bakalárskeho štúdia sa postupne riedil a menil, aby jeho absolventi mohli byť v školách a školských zariadeniach aspoň niekde použiteľní. V čiastočných pododvetviach sa síce dozvedali o zdravotných postihnutiach žiakov, ale čoraz menej o tom, ako im môžu edukačne pomôcť a akým spôsobom sa to má diať. N...
Zostáva vám 85% na dočítanie.