Už takmer tri mesiace si pravidelne opakujeme, v akom extrémnom období žijeme. Odhady ekonomického prepadu rovnako ako objemy fiškálnych aj menových stimulov sa postupne dostali mimo štandardnej mierky grafov. Stimuly, garancie, kompenzácie, nie je dôležité, ako to nazveme, ak sú rýchle a vo veľkej miere, tak v takejto situácii to vždy nejako zafunguje. Rizikom je, že ak si na to zvykneme, žiadna miera zadlženia krajín nebude v budúcnosti dosť vysoká na to, aby sa to použilo ako „fungujúce“ riešenie opäť.
Je pochopiteľné, že výraz „bezprecedentné obdobie“ si začali osvojovať aj investori a zákonite prišli úvahy o tom, ako radikálne sa zmenil svet aj finančné trhy. Áno, niektoré segmenty ekonomiky významne stratili svoju atraktivitu, avšak na úkor iných, ktoré, naopak, získali dopyt a rýchlejší potenciál rastu. Niektoré efekty budú krátkodobé, dôležité je, ako cenami aktív budú hýbať dlhodobejšie trendy.
Pri bližšom pohľade na globálny trhový vývoj sú však úvahy o prepisovaní investičných učebníc unáhlené. Faktom je, že poklesy trhov boli extrémne rýchle. Nemôžme však zabúdať, že predkoronové obdobie vykazovalo známky pokročilej fázy ekonomického cyklu (vysoká zadlženosť, rast inflácie a sadzieb, klesajúca dlhopisová krivka), takže bolo prirodzené, že minulému roku dominovali obavy z recesie.
Investori sa v tejto situácii nechali presvedčiť silou akciového rastu ešte pár dní pred pandémiou. Deje sa niečo podobné aj teraz? Samozrejme. Polemika o odtrhnutí dva mesiace rastúceho akciového trhu od reality je takmer v každom komentári. Trochu sme len pozabudli, že trhy sa nepozerajú na súčasnosť, ale na budúcnosť, kde čísla vyzerajú aspoň v odhadoch lepšie. Navyše, záplava likvidity a jej vplyv na vypredané ceny aktív je už z kategórie štandardných riešení.
Ak nie korona, tak posun investičných poučiek nepochybne priniesli záporné úroky, s ktorými sa na trhoch zápasí už päť rokov. A zatiaľ to na iný scenár do budúcnosti vôbec nevyzerá. Ich radikálny dosah na zníženie sklonu ľudí k úsporám vidíme dnes v plnej miere. To, že veľká časť spoločnosti nemá vytvorenú základnú finančnú rezervu, ukazovali prieskumy dlhodobo. NBS len nedávno otvárala tému finančnej gramotnosti a nízkej adopcie sporenia opätovne pod vplyvom kriviek rastu zadlženia domácností. Po dlhom čase si však až teraz ľudia uvedomili, a nepochybne aj pocítili, že je to skutočný problém. Dnes ho síce dočasne vyriešili hromadné odklady splátok úverov, budúce riešenia sa budú bez zapojenia individuálnej zodpovednosti hľadať čoraz ťažšie.