V čase krízy a neistoty vzhľadom na budúcnosť klesá spotreba domácností a, naopak, rastie miera úspor. V čase koronakrízy to platí ešte viac, pretože zatvorené obchody a nevyhnutný sociálny odstup znamenajú menej možností na utrácanie aj pre tie domácnosti, ktorých sa kríza až tak nedotkla.
V Spojených štátoch miera úspor domácností vzrástla z osem percent vo februári na 13 percent v marci a na rekordných 33 percent v apríli. Historicky najvyššiu mieru úspor v tomto roku zrejme zaznamenajú aj domácnosti v EÚ vrátane Slovenska.
Kritickou otázkou je, či sa miera úspor po odznení krízy vráti na predkrízové úrovne, alebo ostane na vyšších úrovniach a domácnosti budú dlhodobo míňať menšiu časť príjmu ako pred koronou. Od toho bude do veľkej miery závisieť návrat ekonomiky na predkrízový výkon, pretože spotreba domácností tvorí viac ako polovicu HDP u nás aj u našich hlavných obchodných partnerov.
Teória predpovedá, že riziko nepredvídaného zníženia príjmu motivuje domácnosti viac sporiť. A akademické štúdie vskutku poukazujú na to, že prechod na preventívne sporenie je typickou črtou pandémií. Zrejme teda aj v koronapandémii môžeme očakávať dlhotrvajúci posun vo výdavkových návykoch domácností, ktorý bude zahŕňať aj permanentne vyššiu mieru úspor. Zvlášť, ak prvá vlna nákazy nebude jej poslednou.
V tomto smere uvažuje aj väčšina prakticky orientovaných ekonómov. Po odznení prvej vlny COVID-19 a otvorení ekonomiky sa časť spotrebiteľov bude snažiť realizovať odložené nákupy. Aktuálne vysoká miera úspor sa tak postupne začne znižovať. K predkrízovým úrovniam by sa však už nemala úplne vrátiť. V prípade Slovenska napríklad Inštitút finančnej politiky očakáva, že miera úspor vzrastie v roku 2020 na historické maximum 17,4 percenta. Očakávaný pokles v ďalších rokoch by sa mal zastaviť na úrovni 12 percent, čo by bola stále výrazne vyššia miera úspor ako necelých 10 percent pred pandémiou.
Vyššia miera úspor znamená, že návrat na predkrízovú úroveň ekonomickej aktivity nebude rýchly. Na druhej strane permanentne vyššia miera úspor domácností by mohla priniesť aj pozitíva. Pre štát, firmy či dlžníkov všeobecne, pretože prebytok úspor domácností bude skôr tlačiť na pokles ako rast úrokových sadzieb. A pre finančný sektor je rast úspor domácností príležitosťou na zväčšenie objemu retailových bankových vkladov, najstabilnejšieho zdroja na financovanie úverov, ako aj na väčšie objemy ostatných finančných aktív domácností a príjmy z poplatkov za spravovanie týchto aktív.
Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB