Hoci na Slovensku máme pocit, že najhoršie už máme za sebou, z globálneho hľadiska je to presne opačne. Nové prípady ochorenia COVID-19 rástli v júni rekordným tempom.
Amerika, kľúčový región pre globálny hospodársky vývoj, nedokáže dostať šírenie vírusu pod kontrolu. Ak bol v marci rekordný denný prírastok prípadov okolo 75-tisíc, v júni bol denný rekord takmer 200-tisíc. Globálne akciové indexy však na konci júna boli o 20 percent vyššie ako na konci marca. Na dichotómiu medzi vývojom cien akcií a reálnou ekonomikou poukázal aj Medzinárodný menový fond.
V júni zverejnené čísla potvrdili prepad HDP eurozóny o 3,6 percenta v prvom štvrťroku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Pandémiou silne zasiahnuté krajiny Taliansko či Španielsko zaznamenali pokles o viac ako päť percent. Na porovnanie, nemecká ekonomika poklesla mierne o dve percentá, slovenský HDP až o 13,8 percenta. To potvrdzuje, že opatrenia prijaté na Slovensku boli extrémne prísne.
Malý rozsah pandémie si skrátka vybral svoju daň. Údaje za druhý štvrťrok budú ešte horšie, keďže vypnutie ekonomík bolo predovšetkým v marci až máji. Pre Francúzsko, Taliansko či Španielsko sú očakávania až okolo 20 percent.
Pokles HDP vidí vo svojich projekciách aj Európska centrálna banka, keď odhadla, že na konci roka 2022 bude ekonomika eurozóny menšia o štyri percentá v porovnaní s odhadom spred krízy. Preto na júnovom zasadaní rozšírila pomoc ekonomike eurozóny. Plánovaný objem nákupov aktív zvýšila o 600 miliárd eur na 1 350 miliárd. Ukončenie tohto programu je na rozhodnutí ECB na základe situácie, ale určite nie skôr ako v júni 2021.
ECB sa týmto krokom snaží znížiť úrokové sadzby na trhu dlhopisov, ktoré európske vlády platia za svoj dlh. Zníženie úrokov na štátnych dlhopisoch by následne viedlo k obdobnému vývoju aj na korporátnych či bankových dlhopisoch. Napriek masívnej pomoci a záporným úrokovým sadzbám analytici očakávajú nízke riziko rastúcej inflácie. Dôvodom je, že príliš veľká časť vytlačených peňazí sa nedostáva do obehu vo forme zvýšenej spotreby domácností či investícií podnikov.
Napriek zlým správam z reálnej ekonomiky a globálnemu šíreniu pandémie pokračovali akciové trhy v júni v raste. Ten už však bol podstatne miernejší ako v máji, keď akciové trhy prudko vystrelili. Americké akciové indexy zhodnotili za jún rádovo o 1,5 percenta. Ich európske náprotivky rástli viac, a to o 2,5 až tri percentá. Japonsko tentoraz mierne zaostalo s rastom na úrovni okolo jedného percenta.
Najúspešnejší bol v júni región rozvíjajúcich sa trhov, ktorý sa zhodnotil o vyše päť percent. Akciové zaznamenali párkrát denné poklesy pod vplyvom zvýšených obáv z pandémie, ale tie sa vždy pomerne rýchlo vymazali.
Výnosy z nemeckých dlhopisov boli počas mesiaca stabilné a jún končili takmer tam, kde ho aj začínali. Ostatné krajiny eurozóny, Slovensko nevynímajúc, zaznamenali pokles výnosov. Dlhoročné rekordy prelomilo v júni zlato a jeho cena je najvyššia od roku 2012. Rast akciových trhov pomaly stráca na sile a niektorí investori sa preto presúvajú do bezpečného prístavu.
Dôchodkové fondy v priebehu júna zaznamenali pozitívny vývoj. Výrazne sa darilo garantovaným fondom, ktoré si za jún pripísali v priemere nad trištvrte percenta. Prejavil sa efekt poklesu úrokových sadzieb na väčšine dlhopisov. Negarantované fondy profitovali z rastu akciových trhov a ich zhodnotenie v priemere dosiahlo viac ako jedno percento.