Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.08.2020, 00:00

Neznalostná ekonomika

Globálny sexepíl Slovenska pre výskum, vedu a inovácie je mizerný.

Neznalostná ekonomika
Zdroj: HN/Pavol Funtál

Slovensko je malá a exportne orientovaná krajina. Až príliš. Vyvážame aj také veci, ktoré by sme nemali. Napríklad talent. Okrem toho, že nevieme najšikovnejších udržať, nedokážeme múdre hlavy ani prilákať. Globálny sexepíl Slovenska pre výskum, vedu a inovácie je mizerný. Zopár nadšencov ešte bojuje s prekážkami, ale ak nezmeníme priority, zostaneme uviaznutí v dvadsiatom storočí. Montážne haly, betón a asfalt namiesto gigabajtov a algoritmov. Čaká nás pasca stredného príjmu.


O potrebe zmeny paradigmy na znalostnú ekonomiku počúvame už takmer dvadsať rokov. Preto sme sa s kolegami pozreli na to, či máme vytvorené predpoklady na transformáciu ekonomiky. Stručná odpoveď neexistuje. Nenašli sme ani jeden indikátor, ktorý by bol aspoň priemerne dobrý. Univerzity v najlepšej päťstovke nemáme. Rakúšania ich majú šesť, Fíni štyri. Študenti nám utekajú, citácií vo výskume máme málo, medzinárodné granty nečerpáme, výdavky na výskum a vývoj sú minimálne a nedarí sa nám dobre využívať ani eurofondy v tejto oblasti. Jedinou dobrou správou je, že už nie je veľmi kam klesať.


No nerád by som šíril skepsu. Nechcem, aby sme stiahli roletu a zhasli svetlo. Naopak, bolo by dobré urobiť zo znalostnej ekonomiky skutočnú prioritu. Našťastie sa zdá, že vzhľadom na čerstvo schválený balík eurofondov nebude problém s financovaním novej koncepcie. Otázkou je skôr, ako veci posúvať dopredu, aby sme nedopadli tak ako vždy.


Bude to vyžadovať veľa energie a manažérskeho talentu. Radikálne zmeny sú nevyhnutné, podľa mňa minimálne v piatich oblastiach. Po prvé, nemôžeme sa spoľahnúť na existujúce kapacity a infraštruktúru. Tie zatiaľ (takmer) nič nevyprodukovali. Potrebujeme schému na zelenej lúke, ktorá nadviaže na úspešné slovenské príbehy a dá hlavu a pätu podpore inovácií. Po druhé, treba významne osekať inštitucionálne financovanie a podporu projektov (alebo rovno aj univerzít), ktoré nedosahujú európske alebo svetové štandardy. Po tretie, bolo by dobré mať aspoň jeden úspešný medzinárodný cluster: spojenie inovatívnych firiem a univerzít v modernom priestore pre život. Po štvrté, aj vláda by sa mala zapojiť do procesu prostredníctvom svojho inovačného hubu, ktorý by od podlahy prekreslil štátom ponúkané služby. Treba otvoriť aj množstvo verejných databáz na využitie pre súkromné aplikácie. Po piate, nevyhnutnosťou je aj podpora mobility pre medzinárodný talent.


Sú úspešné príklady zo sveta, ktoré môžu byť pre nás inšpiráciou: napríklad Izrael, Fínsko alebo Singapur. Tieto by som sa – na rozdiel od diplomoviek – nehanbil odkopírovať.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.