Keď začiatkom marca prichádzala prvá a stále jediná vlna pandémie, v nejednom rozhovore s virológmi či epidemiológmi zaznela výčitka smerom ku globalizácii. Vraj dnes sa ľudia veľmi premiestňujú a potom sa premiestňujú aj vírusy.
Zastavilo by vírus, keby sa menej cestovalo a hýbalo? Spomalilo možno. Morové rany, ktoré v stredoveku pricestovali z Číny, či milióny mŕtvych Aztékov po návšteve európskych osýpok nám však odkazujú, že ujsť sa nedá. Práve naopak, globalizácia a väčšie prepojenie ľudí nám pomôžu prežiť.
V novinách dnes čítame, že Slovensko „chce“ pre seba tri milióny kusov budúcich vakcín. Zamyslime sa, čo všetko sa musí stať, aby bolo takéto „chcenie“ naplnené. Najskôr musia farmaceutické firmy rozbehnúť výskum a testovanie. Musia nevyhnutne spojiť najlepších svetových vedcov so špičkovým vybavením vyrábaným v USA, Európe či Izraeli. Na klinické testy sa musia identifikovať tisícky dobrovoľníkov so špecifickým profilom z celého sveta. Potom musia vakcínu aplikovať a následne sledovať jej účinky. A teraz tento proces vynásobte počtom paralelne skúmaných vakcín.
Keď sa výsledok podarí, prichádza ďalšia fáza. Fabriky po celom svete vyrobia miliardy ihiel, striekačiek a samotných vakcín. Sterilne ich zabalia, vložia do miliónov chladiacich boxov a pošlú ďalej. „Pošlú ďalej“ predstavuje gigantickú sieť lietadiel, medziskladov, áut a kuriérov. Len na distribúciu dostatočného množstva vakcín po svete sa odhaduje potreba osemtisíc letov Boeingom 777. Ani podaním vakcíny sa to nekončí. Po uvedení lieku na trh pokračuje klinické skúšanie fázou 4, keď sa hodnotia dlhodobé dosahy na organizmus. Vzhľadom na mutáciu vírusu je pravdepodobné, že táto reťaz udalostí sa bude pravidelne opakovať. Dokážeme to? Áno – dokázali sme to s vakcínami proti TBC, kiahňam či chrípke.
A teraz si predstavme svet, kde sa každý štát chce postarať len o seba a svojich občanov. Jednoducho si hľadí to svoje. Čo najviac sebestačnosti, čo najmenej obchodu. Minimum cestovania, výmena myšlienok len v rámci rodnej doliny. Vlastne, nemusíme si to predstavovať. Je to svet izolovaných sebestačných komunít, ako boli Aztékovia. Komunít, ktorých odolnosť proti šokom je nízka, pretože sa v krízových situáciách nemôžu spoľahnúť na pomoc celého sveta. Pretože globalizácia, to je osem miliárd hláv a rúk pracujúcich na spoločnom probléme – naplnení vzájomných potrieb. Globalizácia je internacionálou kapitalizmu. Menej sa o nej spieva, ale o to viac funguje.