V spore, ktorý sledujeme už niekoľko mesiacov medzi vládou a zamestnávateľmi o výšku pomoci firmám a živnostníkom, stojím na strane firiem. A na strane zamestnancov.
Európska komisia v apríli schválila Slovensku schému pomoci na záchranu pracovných miest. Získali sme možnosť čerpania príspevkov až do výšky 80 percent mzdových nákladov zamestnávateľov. Táto dohoda je výhodná pre Slovensko, pretože Európska únia prepláca 85 percent zo sumy vyplatenej pomoci, len 15 percent ide zo slovenského rozpočtu.
Takzvaná mediánová mzda na Slovensku je približne vo výške tisíc eur. Pri tejto mzde sú mzdové náklady zamestnávateľa vrátane 35 percent odvodov na úrovni 1 350 eur mesačne. Z toho dostane štát 480 eur na odvodoch, necelých sto eur na dani z príjmov zamestnanca a ďalších možno sto eur na DPH a ďalších daniach.
Podľa dohody s EÚ by pri mzde tisíc eur, teda pri mzdových nákladoch 1 350 eur, mohol byť príspevok na zamestnanca 1 080 eur. Príspevok by mohol byť vyšší ako samotná mzda zamestnanca a mohol by tak pokryť aj časť nákladov zamestnávateľa na odvody. Na príspevku 1 080 eur by sa slovenský rozpočet podieľal sumou 15 percent, teda 160 eur. Naopak, zo mzdy zamestnanca by verejné rozpočty získali okolo 700 eur na daniach a odvodoch. A to je vo výsledku plus 540 eur pre Slovensko. Je to výhodné? Určite výhodnejšie, než keby zamestnanec dostal výpoveď. Vtedy by verejné rozpočty z daní a odvodov nezískali ani euro, navyše by Sociálna poisťovňa musela vyplácať zamestnancovi šesť mesiacov 500 eur dávku v nezamestnanosti a následne štát dávky v hmotnej núdzi.
My sme sa však dobrovoľne (!) rozhodli nevyužiť rozsah rámca pomoci schválený Európskou komisiou. Najviac to bije do očí pri takzvanom opatrení č. 3B, kde príspevok je len 80 percent mzdy zamestnanca (nie mzdových nákladov!), a súčasne najviac len 540 eur na jedného zamestnanca, a to pri prepade tržieb firmy o 80 percent! Firme v obrovských problémoch dáme len polovicu toho, čo by sme mohli...
Zdravý sedliacky rozum sa niekam stratil.
Silné priemyselné podniky si možno dokážu pomôcť úvermi. Časti z nich sa tržby vracajú do normálu. Malé firmy najmä v službách, cestovnom ruchu, v segmente reštauračného stravovania sú na tom stále zle. Pozor, to nie je o ziskoch ich majiteľov. To je o tom, že nemajú na výplaty svojich zamestnancov. Na nejaké odmeny musia zamestnanci zabudnúť a môžu byť radi, že ešte nie sú na úrade práce. Čo ich – a čo nás čaká na jeseň?
Pozor, to nie je o ziskoch ich majiteľov.