Pred necelými dvomi mesiacmi vláda a bankový sektor podpísali memorandum o nahradení bankového odvodu systémovými opatreniami na podporu ekonomiky a obyvateľstva. Neprešlo ani 24 hodín a začali sa hromadiť požiadavky, že banky majú výmenou za to znížiť poplatky. Nielen z radov opozičných politikov, ale aj na niektorých odborných fórach.
Prestaňme sa na zrušenie bankového odvodu pozerať ako na službu štátu smerom k bankám, za ktorú by sa mali revanšovať nižšími poplatkami. Vláda zrušením odvodu výmenou za reálne ekonomicky prospešné opatrenia odstraňuje diskrimináciu, ku ktorej došlo pred niekoľkými rokmi. Keď sa z odvodu postupne stal „lacný“ nástroj na vylepšovanie bilancie štátneho rozpočtu na úkor finančnej stability sektora.
Prvý polrok tohto roka nám názorne ukázal, do akej miery je bankový odvod v praxi likvidačný. Banky na ňom štátu odviedli sumu 150 miliónov eur, čo je ešte o 25 miliónov eur viac, ako bol ich samotný čistý zisk. Ak k nemu pripočítame náklady na príspevky do Fondu ochrany vkladov a Rezolučného fondu, ktorý slúži na rovnaký účel, na ktorý bol pôvodne zriadený bankový odvod spolu s daňou príjmu, dostaneme sa na úroveň 209 miliónov eur, ktoré sme štátu odviedli v porovnaní s nezdaneným ziskom 159 miliónov eur. Pritom už pred zdvojnásobením odvodu sa bankovníctvo svojou rentabilitou dostalo na úplný koniec rebríčka odvetví, zatiaľ čo v rámci regulácie sa radí na čelo.
Späť k poplatkom. Banky o ich zmenách informujú v súlade s legislatívou vopred, transparente, a o to väčšej popularite sa táto téma teší. Neexistuje však jediný dôvod na to, aby boli považované za amorálne. Mimochodom, ceny finančných služieb rástli podľa Štatistického úradu medziročne len o 0,4 percenta. Na porovnanie, v celom sektore trhových služieb sa ceny zvyšovali priemerne až o 1,3 percenta. Pravdou tiež je, že výnosy bánk z poplatkov od klientov v prvom polroku klesli – tak v prípade z poplatkov na úveroch, vkladových produktov aj transakčných poplatkov.
Bankovníctvo poskytuje služby ako akýkoľvek iný sektor. S tým rozdielom, že je pod výrazne väčším drobnohľadom a reguláciou, a to je dobré. Rovnako ako každý iný sektor musí vyššie náklady, napríklad na IT bezpečnosť alebo modernizáciu či výpadok príjmov z úrokov pre lacné úvery, premietnuť aj do ceny produktov. A neexistuje jediný dôvod, aby bolo zrušenie odvodu (politicky) podmieňované znižovaním poplatkov. Pretože ide „iba“ o napravenie chýb z minulosti, ktoré nám dávali aj pred potenciálnymi investormi nálepku krajiny podkopávajúcej princípy právneho štátu.