Je to ako z amerického filmu. Chudobný rybár nájde poklad a stane sa rozprávkovo bohatým. Zrazu nevie, čo s hromadou zlata robiť. Reč je o Nórsku, ktoré pred päťdesiatimi rokmi objavilo veľké zásoby ropy – čierneho zlata.
Keď sa pozerám na naše miznúce lesy alebo „kreatívne“ čerpané eurofondy, viem si živo predstaviť, čo by stredoeurópski politici robili s takýmto darom od matky prírody. Možno preto, lebo Nóri sú rybármi a vedia, že nedáva zmysel vyloviť naraz všetky ryby. Možno z úplne iných dôvodov, ale rozhodli sa nie pre krátkodobé pôžitky, ale pre dlhodobú stratégiu. Založili si veľký štátny investičný fond, aby z pokladu profitovali aj budúce generácie.
Prvé peniaze pritiekli do fondu ešte v roku 1996. Teraz je tam vyše bilióna dolárov, pričom viac ako polovicu tvoria výnosy z investovania, a nie peniaze z predaja ropy. Na súčasné generácie sa tiež nezabudlo. Tie profitujú z ropy prostredníctvom odvodu z fondu do štátneho rozpočtu. Tieto príspevky však musia dlhodobo korešpondovať s výnosom fondu. Zjednodušene povedané, súčasné generácie môžu minúť úroky a istina ostáva pre budúce generácie. Na tom je celospoločenská zhoda.
Keďže nejde o fazuľky, severania sa rozhodli delegovať správu aktív profesionálom v centrálnej banke, ale v medziach jasne definovaného mandátu. Striktne oddelili politiku a manažment úspor. Žiadne nezmyselné legislatívne zásahy alebo mimoriadne výbery z fondu na diaľnice, nájomné byty či vianočné dôchodky. Pred očami mali prospech budúcich generácií.
Pre zaujímavosť, v súčasnosti investujú 70 percent majetku do globálnych akcií, používajú jasne definovaný benchmark (index), odmietajú dávať peniaze do uhlia, tabakových firiem alebo napríklad zbrojárskeho priemyslu. Vďaka svojej veľkosti vedia ovplyvňovať aj rozhodovanie manažmentov firiem. Investujú rozumne a zároveň zodpovedne.
Prečo o tom píšem, veď nemáme ohromné zásoby ropy ani iného prírodného bohatstva? To nie, ale máme tu druhý pilier (9,5 miliardy eur), ktorý je taktiež o dlhodobom investovaní. V porovnaní s rybármi zo severu sa však správame k týmto peniazom veľmi amatérsky. Kombináciou viacerých faktorov sme prišli o miliardy eur a často to vyzerá tak, že ani len netušíme, čo od druhého piliera chceme.
Teraz je šanca na zmenu. Nutne potrebujeme zmeniť alokáciu aktív v prospech akcií, definovať benchmarky, prekopať poplatky, dobre nastaviť predvolené investičné nastavenia a viac zosúladiť životný cyklus sporiteľov s investičnou stratégiou. Ak to nezvládneme, vyššie dôchodky za primerané riziko budú opäť len premárnenou príležitosťou.
Donekonečna sa nemôžeme spoliehať na to, že možno raz chytíme zlatú rybku. Rozmýšľajme dlhodobo v prospech budúcnosti. Ako hovorí Warren Buffett: „Niekto dnes môže sedieť v tieni len preto, lebo niekto iný pred mnohými rokmi zasadil strom.“