Po parlamentných voľbách sa riešia personálne výmeny na najvyšších postoch štátnej správy. V poslednom období sme napríklad svedkami výmen generálnych tajomníkov služobných úradov. Z hľadiska kvality štátnej služby ide o významnú funkciu, ktorá má vplyv na riadenie ľudských zdrojov. Pokúsime sa na základe poznatkov z činnosti Rady pre štátnu službu uvažovať o zlepšení systému nominácií na túto pozíciu.
Kto je generálny tajomník služobného úradu?
Funkciu priniesol prvý zákon o štátnej službe z roku 2001 pod názvom „vedúci služobného úradu“. Vedúci mal na starosti štátnozamestnanecké vzťahy a organizačné riadenie úradu, zjednodušene povedané, bol „štatutárom“ v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Vedúcich služobných úradov najvyšších inštitúcií vymenoval predseda Úradu pre štátnu službu, čo malo garantovať ich nezávislé postavenie a činnosť.
Hoci sa s neskoršími zmenami zákona a so zánikom Úradu pre štátnu službu činnosť vedúceho nezmenila, vymenovanie prešlo do rúk vlády na návrh príslušného ministra, respektíve predsedu úradu, čím sa funkcia dostala pod politický vplyv a podliehala volebným cyklom.
Nový zákon o štátnej službe z roku 2017 funkciu označuje ako „generálny tajomník služobného úradu“ a po prvýkrát zakotvil požiadavky na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a prax tri roky vo verejnej správe a tri roky v riadiacej funkcii. Od januára 2020 sa požiadavka na prax zmenila, postačuje päť rokov v riadiacej funkcii. Vymenovanie vládou aj jeho úlohy ostali rovnaké. V niektorých prípadoch je zo zákona stanovená „personálna únia“ – najvyšší predstaviteľ úradu je zároveň generálnym tajomníkom (napríklad predseda NKÚ či ÚRSO).
Aká je prax?
V médiách sa generálny tajomník často označuje ako „trojka“ na úrade po ministrovi a štátnom tajomníkovi. Zo zákona riadi personálne útvary, ale veľakrát má v náplni aj iné riadiace činnosti, ktoré nesúvisia s personalistikou, napríklad verejné obstarávanie, právne či informačno-správne útvary. Riadeniu štátnej služby sa často venuje len z formálnej stránky, bez vízie riadenia ľudských zdrojov v inštitúcii.
Prieskumy a poznatky Rady pre štátnu službu ukazujú, že práve riadenie ľudských zdrojov a manažérske zručnosti vedúcich zamestnancov sú výraznými nedostatkami, ktoré štátni zamestnanci pociťujú. Podľa prieskumu Rady za najväčšie problémy štátnej služby štátni zamestnanci považujú politizáciu a nestabilitu a problémy súvisiace s manažmentom ľudských zdrojov. Odpolitizovanie štátnej služby by podľa značného počtu z nich prilákalo a stabilizovalo kvalitných ľudí. Pri motivácii uvádzali zamestnanci viaceré faktory súvisiace s riadením a kvalitným pracovným prostredím (potrebujú mať pocit, že práca, ktorú robia, má zmysel, ocenenie práce vedúcim, spätnú väzbu, prejavy uznania, k etickému správaniu ich motivuje najmä správanie nadriadených). Mnohým úradom chýba vízia, nielen z hľadiska ich poslania, ale aj pri riadení ľudských zdrojov.
Prieskumy Rady tiež ukazujú, že vedúci zamestnanci sú vnímaní skôr ako odborníci než ako manažéri či etickí lídri. Etický kódex pritom vyžaduje okrem iného aj dôstojnosť a rešpekt v medziľudských vzťahoch, čo s riadením ľudí priamo súvisí.
Často sa opakujúcimi problémami, s ktorými sa štátni zamestnanci na Radu obracajú, sú nejasné riadenie a prideľovanie úloh, nedostatočná komunikácia, neschopnosť riešiť konflikty na pracovisku, šikana na pracovisku. Rada opakovane odporúča zlepšiť manažérske vzdelávanie a zručnosti vedúcich zamestnancov. Vo viacerých riešených prípadoch pritom boli identifikované nedostatky aj u generálnych tajomníkov.
Štátna služba na Slovensku potrebuje profesionálnych, odborne zdatných a motivovaných pracovníkov. Zlý manažment ich môže odradiť od vstupu alebo viesť k ich odchodu a štát stráca cenných ľudí. Získať nových zamestnancov je pritom náročné z formálneho hľadiska (potreba výberového konania a súvisiacej administratívy), ako aj pre malý záujem o prácu v štátnej službe. Podľa prieskumov Rady len tretina úradov vykazuje úplnú obsadenosť a často nejde o výber, ale o nábor, najmä na niektoré špecifické pozície. Na nízku súťaživosť pri výberových konaniach upozorňuje aj Útvar hodnoty za peniaze. Podľa jeho analýzy sa až polovicu vypísaných pozícií nepodarilo obsadiť, na tretinu výberových konaní sa nikto neprihlásil.
Čo môže pomôcť?
Kľúčovou postavou pri riadení ľudských zdrojov je práve generálny tajomník. Má v rukách nastavenie vízie riadenia ľudských zdrojov, vrátane dôležitých prvkov, ako je odmeňovanie, hodnotenie, vzdelávanie a kariérny rast či motivácia zamestnancov, vrátane nefinančnej. Od neho závisí aj celková kultúra na pracovisku, medziľudské vzťahy a bezpečné, otvorené a kolegiálne pracovné prostredie. Zároveň zohráva dôležitú úlohu pri výbere zamestnancov aj disciplinárnych postihoch, vrátane ukončenia služobného pomeru. Ak chceme do štátnej služby prilákať profesionálov a udržať ich v systéme, musíme profesionalizovať manažment ľudských zdrojov. Preto je kľúčové, aby generálny tajomník bol profesionálom v riadení ľudských zdrojov, tejto problematike sa naplno venoval a neustále sa v nej zdokonaľoval.
V Správe o stave a vývoji štátnej služby za rok 2018 Rada navrhla zvážiť a prehodnotiť politické nominácie generálnych tajomníkov. Tento návrh si zaslúži odbornú diskusiu, vrátane širšej úvahy o systéme politických nominácií v štátnej službe. Na jednej strane stojí záujem znížiť politický vplyv na riadenie ľudských zdrojov a stabilizovať a profesionalizovať vrcholný manažment. Na druhej strane je legitímna požiadavka politicky zodpovedného ministra či vedúceho úradu na osobu, ktorej plne dôveruje a ktorá sa môže rýchlo ujať plnenia svojich úloh. Bez ohľadu na to, aký by bol výsledok odbornej debaty či politickej vôle meniť právnu úpravu, domnievame sa, že aj politický nominant by mal byť profesionálom a súčasný systém to aj umožňuje. V odbornej literatúre hovoríme o funkčnej, profesionálnej politizácii, pri ktorej sú miesta obsadzované odborníkmi, ktorí majú podobné hodnoty ako politické vedenie. Podľa nášho názoru treba okrem splnenia formálnych kritérií dbať pri obsadzovaní pozície generálneho tajomníka najmä na tieto požiadavky: manažérske skúsenosti, zručnosti a líderstvo; vízia v riadení ľudských zdrojov; dôveryhodnosť a úprimný záujem o prácu s ľuďmi; osobná integrita a etické líderstvo; schopnosť prinášať moderné a inovatívne prvky riadenia ľudí; zverejňovať životopis a údaje o kariérnej dráhe; ak to zákonná úprava a veľkosť úradu umožňujú, oddeliť riadenie ľudských zdrojov od inej činnosti.
Pre generálnych tajomníkov po nástupe do funkcie treba zabezpečiť centrálne permanentné manažérske vzdelanie, neustále dopĺňanie a prehlbovanie vedomostí a zručností a poznanie nových trendov. Pre riadenie ľudských zdrojov je vhodná aj stabilita v tejto funkcii. Ľudský kapitál je to najvzácnejšie, čo má organizácia k dispozícii, súkromný sektor si to veľmi dobre uvedomuje, preto na to treba myslieť aj pri práci s personálnymi zdrojmi v štátnej službe.
Často sa opakujúcimi problémami sú nejasné riadenie a prideľovanie úloh, nedostatočná komunikácia, neschopnosť riešiť konflikty na pracovisku, šikana na pracovisku.
Autorky sú členkami Rady pre štátnu službu. V príspevku vyjadrujú osobný názor.