Odpoveď má aj ľahšiu, aj ťažšiu časť. Ak viete niečo, čo vie možno aj veľa ľudí, je to chvályhodné (to je tá ľahšia časť), ale ak viete aj to, ako sa vaša vedomosť stane užitočnou pre veľa ľudí, máte vyhrané (to je tá ťažšia časť). Môžete zakladať startup.
Neviem, kedy vznikol prvý startup, ale startupy určite nie sú vynálezom iba 20. či 21. storočia.
Karbid kremičitý je anorganická zlúčenina pozostávajúca z kremíka a uhlíka. Kremík je obsiahnutý v piesku a uhlík je podstatnou zložkou uhlia. Za istých okolností je možné z piesku a uhlia vytvoriť karbid kremičitý. Edward Goodrich Acheson bol prvý, kto ukázal, že znalosť chemickej reakcie SiO2(piesok) + 3C(uhlie) = SiC(karbid kremičitý) + 2CO (dnes ekologicky neprijateľný plyn) sa dá predať. Stalo sa to v roku 1896, keď si patentoval proces, ktorý v priemyselnom rozmere dokázal dostať karbid kremičitý na trh. Acheson vedel, že reakcia piesku a uhlia je endotermická a potrebuje na svoje šírenie teplo (to vedelo veľa ľudí, to bola tá ľahšia časť úspechu). A vedel aj to, že reakcia musí prebiehať bez prístupu kyslíka. Na vzduchu by uhlie, jedna zložka reakcie, zhorelo bez reakcie s pieskom. Navŕšil teda veľké množstvo piesku zmiešané s uhlím a vnútri tejto kopy elektrickou odporovou špirálou dodal potrebné teplo, aby reakcia medzi pieskom a uhlím v strede kopy mohla prebiehať. Mohutnosť kopy zabránila prístupu kyslíka do stredu reakčnej zóny a uhlie mohlo reagovať s pieskom. V okolí špirály vznikali monokryštály karbidu kremičitého. A o ten primárne išlo. Tvrdosť karbidu kremičitého sa blíži k tvrdosti diamantu. Karbid kremičitý sa stal hitom pri brúsení a leštení tvrdých materiálov. Vyrobiť ho vo veľkom množstve bola biznisová idea. Predaj brúsnych a leštiacich materiálov ovládol obchod začiatku 20. storočia. Acheson ukázal, že reakciou medzi pieskom a uhlím vieme pripraviť aj v jednoduchom a aj v lacnom a priemyselne uskutočniteľnom usporiadaní veľké množstvá extrémne tvrdého karbidu kremičitého, po ktorom je dopyt na trhu (to bola tá ťažšia, biznisová časť). A tak vznikol, v dnešnom poňatí, jeden z prvých startupov.
Tento príklad sa týka primárne prírodných a technických disciplín. Neznamená, že musí byť uplatniteľný paušálne na všetky oblasti výskumu. V ázijských a zámorských krajinách učia študentov prírodovedných a technických smerov, že v škole nadobudnuté vedomosti sa môžu stať komerčnou komoditou. Naučme aj našich študentov v tomto prelomovom období, že sa to dá. Pomôžeme tým nielen im, ale aj potrebnej a žiadanej reštrukturalizácii Slovenska.