Slovensko sa tento rok v dôsledku pandémie COVID-19 nachádza v recesii. Podľa najnovších odhadov však nie v takej, ako sa pôvodne očakávalo. HDP našej ekonomiky by mal v tomto roku medziročne klesnúť „iba“ takmer o sedem percent oproti pôvodným negatívnym prognózam, ktoré sa pohybovali okolo 10 percent. Pozitívnejšie čísla sú aj vďaka spotrebe. Štatistici každý mesiac prezentujú medziročný vývoj maloobchodných tržieb, vďaka ktorému sa dá odsledovať nákupné správanie Slovákov od vypuknutia pandémie.
Jarné opatrenia viedli k zatvoreniu väčšiny predajní s výnimkou predajní s potravinami, či už špecializovaných iba na tento sortiment, alebo hypermarketov a supermarketov. „Vďaka“ tomu to boli práve potravinové hypermarkety a supermarkety, ktoré nezaznamenali od vypuknutia pandémie ani raz pokles tržieb. Naopak, v období marec až júl 2020 priemerne utŕžili medziročne o päť percent viac.
V prípade iných oblastí maloobchodu to tak nebolo. Zarábať začali až po opätovnom otvorení. A hoci sa Slováci „presťahovali“ do online obchodov, s nákupmi viacerých druhov tovarov radšej počkali na otvorenie kamenných predajní. Príkladom sú predajne s informačnými a komunikačnými technológiami či s tovarom pre domácnosť, ktoré sa v marci a apríli pasovali s výraznými prepadmi tržieb. Počas júna a júla už zaznamenali dvojciferné medziročné tempá rastu.
S recesiou však ide ruka v ruke aj nárast nezamestnanosti, pokles príjmov, a teda aj určité limity domácností pri míňaní. Napriek hrozivým očakávaniam sa tento faktor na spotrebe premieta menej. Obchody či nákupné centrá vďaka prísnym hygienickým opatreniam neboli navyše identifikované ani ako ohniská šírenia nákazy.
Asi nikoho neprekvapí, že najväčšia koncentrácia obchodov či nákupných centier s najvyššími tržbami obchodu a s najsilnejšou kúpyschopnosťou obyvateľstva je v bratislavskom regióne. Ako ovplyvňuje koronakríza chuť Bratislavčanov nakupovať?
Podľa prieskumu spoločností DATAMAR a MNFORCE väčšina domácností z Bratislavy a okolia, až 72 percent z nich, nemala počas septembra v pláne znižovať svoje výdavky. Ich apetít po míňaní sa od vypuknutia pandémie zvýšil, keďže v apríli obmedzovalo svoje výdavky 41 percent bratislavských domácností. Otázne je, či boli dôvodom obavy alebo len fakt, že nebolo kde míňať. Až dve tretiny obyvateľov hlavného mesta a jeho okolia vidia zároveň svoju ekonomickú situáciu v nasledujúcom polroku rovnako alebo dokonca lepšie.