Keď sa svet začal spamätávať z jarných drastických uzavretí ekonomík, v hre boli tri scenáre zotavenia. Širokej verejnosti sa vysvetľovali pomocou písmenkovej terminológie – V, U a L. V scenár je najmilosrdnejší – po prudkom prepade príde prudké oživenie a ekonomika sa rýchlo dostane späť na predkrízové úrovne. Tvarom U sa opisuje stav, keď oživenie a návrat na predšokové úrovne sú pomalšie a ekonomika sa istý čas nachádza v bode poklesu. L je najhorší scenár, keď návrat na predkrízové úrovne je dlhý a pomalý. Dnes už je jasné, že túžobne očakávaný scenár v tvare V nebude. Počty nakazených opäť rastú, ekonomiky čakajú väčšie či menšie lokálne uzávery. Dlho trvajúci takýto stav bude mať dramatický dosah nielen na výšku HDP, ale aj na jeho štruktúru. Menia sa návyky spotrebiteľov, mnohé nenávratne. Dostať sa na predkrízové úrovne HDP bude trvať roky.
ECB v septembrovej prognóze odhaduje, že za rok 2020 klesne ekonomika eurozóny o historických osem percent. Oživenie v roku 2021 prinesie rast o päť percent a v roku 2022 o 3,2 percenta. Nezamestnanosť podľa ECB bude rásť aj v budúcom roku a pokles v roku 2022 bude len mierny. Infláciu očakáva blízko nuly na rok 2020 a okolo percenta na nasledujúce dva roky. Pre slovenských sporiteľov je zaujímavý aj pohľad na predpokladaný vývoj úrokových sadzieb. ECB vo svojej prognóze pracuje s predpokladom, že krátkodobé sadzby ostanú na záporných úrovniach mínus 0,5 percenta ročne minimálne do konca roka 2022 a výnosy zo štátnych dlhopisov budú blízko nuly. Prostredie extrémne nízkych sadzieb tu s nami ešte nejaký čas pobudne.
V septembri sa zastavil niekoľkomesačný rast akciových trhov. Rastúce čísla nakazených a opätovné lokálne vypínanie ekonomík zmenili sentiment investorov. Akciové trhy sa na rozdiel od reálnej ekonomiky totiž z marcového šoku zotavili podľa písmena V. Viac ako samotná ekonomická situácia však trhy ťahá nahor prílev novej likvidity na trhy a očakávania ďalších a ďalších stimulov. Ak sa pozrieme na globálne akciové indexy, na začiatku septembra boli oproti marcovým minimám vyššie o 40 percent. A od historických maxím, z čias tesne pred koronou, boli vzdialené iba necelých 10 percent. Ešte výraznejšie leteli do nebies americké akciové indexy, ktoré na začiatku septembra (teda v čase niekde medzi prvou a druhou vlnou šírenia koronavírusu) historické maximá prekonávali. Rast amerických indexov je ťahaný predovšetkým technologickými firmami. Tie benefitujú z procesu digitalizácie, ktorý bol urýchlený nástupom pandémie. V septembri sa najviac darilo japonským akciám, ktoré stagnovali, európske akcie poklesli rádovo o jedno až dve percentá, kým americké o štyri až päť. Z poklesu trhov nedokázalo profitovať zlato, ktoré kleslo o štyri percentá. To ťahalo nadol najmä posilňujúci sa dolár. Z poklesu akciových trhov, naopak, participovali dlhopisové trhy, ktoré zaznamenali ďalší pokles výnosov, a tým rast cien.
V súlade s vývojom na trhoch sa vyvíjali aj dôchodkové fondy v druhom pilieri. Kým garantované mierne rástli (rádovo o štvrť percenta), negarantované klesli o približne dve a pol percenta.