Jedným z kľúčových očakávaní roku 2020 v oblasti menovej politky mala byť ohlásená revízia stratégie dvoch hlavných centrálnych bánk, amerického Fedu a ECB.
Stratégia cielenia inflácie ako najlepšej premennej na dosiahnutie cenovej stability a podpory ekonomickej prosperity im fungovala pomerne úspešne mnoho rokov. Po globálnej finančnej kríze však prišiel zlom. Cielenú infláciu sa nedarilo dosahovať, hoci svoje hlavné úrokové sadzby zrazili na nulu, respektíve do záporu. A, naopak, aj pri krátkodobom zvýšení inflácie nad cieľovú hodnotu centrálne banky zväčša príliš zavčasu sprísňovali svoju politiku, a tým zbytočne bránili ekonomickému rastu.
V reakcii na kritiku neplnenia stanovených cieľov, ale aj vzhľadom na potreby meniaceho sa ekonomického prostredia (starnutie obyvateľstva, klimatická zmena, digitalizácia) preto Fed aj ECB ohlásili na rok 2020 revíziu stratégií. Pandémia revízne plány načas odsunula, no neutlmila ich úplne. Fed už čiastočne svoju novú stratégiu na konci augusta odhalil. Namiesto súčasného cieľa dvojpercentnej inflácie bude cieliť priemernú mieru inflácie na dve percentá. To znamená, že so sprísňovaním menových podmienok bude trpezlivo čakať, hoci by sa inflácia dlhší čas pohybovala nad cieľom.
ECB je v téme novej stratégie zatiaľ skôr v pracovnom móde, keďže pôvodný termín jej ukončenia v dôsledku pandémie odsunula až na budúci rok. Dá sa však očakávať, že aj ona sa vyberie podobným smerom ako Fed. Koncept „symetrického“ inflačného cieľa v minulosti podporil napríklad exprezident ECB Mario Draghi, ale aj súčasní prezidenti francúzskej a holandskej centrálnej banky. V posledný septembrový deň sa k nemu prihlásila aj šéfka ECB Christine Lagardová.
To znamená, že ani v eurozóne sa centrálna banka nebude ponáhľať so zvyšovaním úrokov. Navyše v dôsledku silnejúcej druhej vlny pandémie sú momenálne riziká vychýlené presne opačným smerom. Možnosť ďalšieho zníženia sadzieb Lagardová v nedávnom rozhovore nevylúčila.
Trh na jej slová však významnejšie nereagoval, keďže možnosť ďalšieho zníženia sadzieb do svojich očakávaní zapracoval už skôr. Forwardové obchody jednodňovej sadzby boli ešte v septembri napríklad záporné aj v roku 2027. Eurozóna tak celkom nápadne nasleduje vývoj v Japonsku, kde sa sadzby centrálnej banky znížili k nule ešte v 90. rokoch a nikdy sa od nej poriadne nezdvihli. Ak sa japonská história bude opakovať aj na starom kontinente, tak ani trhom predpokladané zvyšovanie sadzieb po roku 2023 nebude mať zrejme dlhú trvácnosť.