Veľa sa u nás hovorí o dátach, tvrdých údajoch, o budovaní analytických centier už nielen na ministerstvách, ale aj v krajoch a v mestách. Menej sa hovorí o tom, že nie sme mekkou vyučovania štatistiky a ekonometrie, že analýzy sa často robia na úrovni excelovských tabuliek a nemáme ani kvalitné údaje, ani dostatok kvalitných analytikov. Menej sa hovorí o potrebe analýz mäkkých údajov a hlavne prepojenia rozhodovania a analýz, takzvaného rozhodovania založeného na dôkazoch.
Veľa sa u nás hovorí o zlej sociálnej situácii. Že máme chudobné doliny, celé okresy, ale ako celok sme vraj podľa Giniho koeficientu jedným z najviac rovnostárskych štátov. Zberáme štatistiky, vykazujeme, ale dokopy vieme viac o situácii v Spojených štátoch než u nás. Kým nám Národná banka nepovie, že náš majetok leží hlavne v nehnuteľnostiach, čiže zväčša v nelikvidných aktívach, takže ak by prišiel hospodársky šok, je zle. Lebo príliš veľa obyvateľov Slovenska v skutočnosti žije z ruky do úst. A zle je teraz, keď príliš veľa domácností ostáva len so strechou nad hlavou, ale bez svojich pravidelných príjmov. Šťastní, ak nemajú hypotéku.
Veľa sa u nás hovorí o vzdelaní, že vzdelanie je všetko. No v prioritách ani rozpočtoch to nevidno – ani kvalitné a dostupné jasle, ani materské školy –, tam sa ťahá za brzdu, ani základné školy, ani stredné školy, ani regionálne vysoké školy a niekoľko špičkových univerzít, ani celoživotné vzdelávanie a rekvalifikácie. Ani príprava budúcich pedagógov. Ostávame pri zatepľovaní a peniaze dávame každému, spravodlivo.
Veľa sa u nás hovorí o daňovej reforme. No pre jednotlivé sociálne (príjmové) skupiny nevieme zrátať, akú časť svojich príjmov minú na jednotlivé dane a odvody. Lebo kým DPH je horšia pre chudáka, ktorý celý svoj príjem minie na spotrebu, daň z majetku a kapitálového výnosu zase trápi boháča. Takže nakoniec môže byť celkové daňové zaťaženie chudáka vyššie ako boháča. A to vôbec nemusí byť dobré ani pre boháča, ani pre verejný rozpočet.
Veľa sa u nás hovorí o meraní pokroku striktnými indikátormi. Každá politika, výdavok majú svoj cieľ, ktorý vieme presne merať a vykázať splnenie či nesplnenie. Aj vtedy, keď matematický indikátor nedáva zmysel a expertné hodnotenie by bolo rozumnejšie.
Veľa sa u nás hovorí o potrebe spestriť odvetvové zloženie nášho domáceho produktu. No nezačali sme poriadnu debatu o priemyselnej politike, o potenciáli Slovenska, ktoré leží v sociálno-hospodárskych vzťahoch v jeho územiach.
Veľa sa u nás hovorí.